Pohľad s môjho okna ma dnes presvedčil o jednom dôležitom fakte, že pani Zima to myslí vážne a len tak sa svojho panstva nevzdá.Aby ste ma pochopili - práve pred mesiacom začala natriasať svoje periny a ja v svojej naivite som si myslel, že to ona iba tak pre pobavenie publika a aby som nezabudol ako vypadá sneh.Šokoval ma ten nástup - moja hvezdárnička je obklopená metrovou vrstvou snehu a prístupová cesta sa skôr podobá na zákopy.
Veľa ľudí sa ponosuje a frfle neustále na neprítomnosť mora v naších zemepisných šírkach.Toto tvrdenie je obrovským omylom - more máme a nie len tak obyčajné ale páperové a zaplávať si v ňom môže aj neplavec.Ráno, keď sa pod dotykom prvých slnečných lúčov tmavá umbra zázračným spôsobom mení na teplý karmín nechám sa unášať neuveriteľnou rozmanitosťou snežných zálivov, bielych ostrovov a plytčín.Hic sunt leones - aj takto sa dá nazvať panenský sneh nežne objímajúci spiacu prírodu.
Často nechávam potulovať svoje oči týmto magickým priestorom a moja duša vstupuje do krajiny za zrkadlom.Občas sa stáva že svet okolo prestane existovať v mne známej podobe a stane sa z neho iba čiernobiely náčrt zafúľaný závejmi snehu.Všetko čo ostane je TICHO, to ticho z ktorého možno ohluchnúť, ticho pri ktorom splyniete s dušou sveta.Naučí vás ochutnávať farby, počúvať stromy a skúmať vôňu oblakov.
Pád snehovej vločky uvádza všetko takmer v okamihu do reality a opäť začínam vidieť a počuť........ susedovie pes začal štekať, sojka sediaca na konári sa mi drzo rehoce do tváre a ľudia v diaľke sa za niečím neustále ponáhľajú.M.