Kométa C/2020 R4 (ATLAS)

 

 

NASA JPL

Kométa C/2020 R4 (ATLAS)  bola prvý krát pozorovaná na observatóriu ATLAS-MLO, Mauna Loa. V súčasnej dobe sa nachádza v súhvezdí Orla a jej magnitúda sa odhaduje na 9 mag. Pohybuje sa smerom na severozápad a jej podmienky na pozorovanie sa zlepšujú.Teraz vychádza po 1h 30m selč, v období najlepšej viditeľnosti po 17. apríli bude nad obzorom už po 21h selč a nájdeme ju v súhvezdí Herkula. Jasnosť by mohla atakovať hranice pod 8 mag. a mohli by sme pozorovať celkom jasnú kométu dostupnú pre pozorovanie triedrom.

Kométy C/2021 D1 ( SWAN ) a C/2020 T2 ( Palomar )

 

Kométa C/2021 D1 ( SWAN ) sa nachádza večer nízko nad severozápadným obzorom v súhvezdí Trojuholníka. Jej jasnosť sa pohybuje okolo 11 mag. a je pozorovateľná vizuálne v stredných ďalekohľadoch alebo fotograficky aj menšími prístrojmi. Jej pozorovacie podmienky sa v najbližšej dobe nebudú meniť, kométa bude viditeľná do konca apríla nízko nad severozápadným obzorom.

Kométa C/2020 T2 ( Palomar ) sa pohybuje na hranici súhvezdí Pastier a Poľovné psy, a nájdeme ju tu až do konca mája . Jej jasnosť osciluje okolo hodnoty 11 mag. a ostane najbližší mesiac na rovnakej úrovni.Objekt C/2020 T2 ( Palomar ) je vhodný cieľ  skôr pre väčšie prístroje pre vizuálne pozorovanie, fotografická technika umožní použiť aj optiku s menším priemerom.

Prelet ISS večer 30.03.2021

Mesiac a Mars v súhvezdí Býka - 13.03.2021 ....

Mesiac 15.03.2021

Večer 01.03.2021

Najjasnejšia planétka 4 Vesta hlavného pásu v opozícii

 

 

NASA JPL

Tretia najväčšia, druhá najhmotnejšia  a najjasnejšia planétka hlavného pásu 4 Vesta je práve v opozícii. Jej jasnosť sa pohybuje v súčasnej dobe okolo 6 mag. a nájdeme ju vysoko nad obzorom po celú noc v súhvezdí Leva. Objavil ju nemecký astronóm a lekár Heinrich Wilhelm Olbers, ktorý našiel aj planétku 2 Pallas, kométu 13P/Olbers  a je tiež známy tzv. Olbersovým paradoxom. Dlhú dobu po objave bola považovaná za planétu a dostala aj svoj grafický symbol - 

Jej tvar sa podobá najviac trojosému elipsoidu z rozmermi 572,6 × 557,2 × 446,4 km. Najvýraznejším povrchovým útvarom je  kráter Rheasilvia s priemerom 460 km blízko južného pólu planétky. Pri vzniku tohto  kráteru na planétke  došlo k vyvrhnutiu 1% hmoty  Vesty. Z tohto materiálu vznikli telesá  z tzv. rodiny Vesta a HED meteority. S najväčšou pravdepodobnosťou došlo u Vesty pri jej vzniku k diferenciácii planétky a vďaka tomu má objekt kovové jadro obklopené plášťom a kôrou a je jedinou planétkou v súčasnosti s týmito parametrami. Diferenciácia prebehla aj u iných telies v slnečnej sústave s podobnou hmotnosťou  - predpokladá sa to z dochovaných meteoritov avšak v boli v minulosti zničené...