nedeľa, septembra 23, 2018

46P/Wirtanen


 JPL NASA

CARTES DU CIEL

46P/Wirtanen je krátkoperiodická kométa s obežnou dobou 5.4 roka.Objavil ju 17. januára 1948 americký astronóm Carl Wirtanen na Lickovom observatóriu.
V aféliu sa teleso vzdiali od Slnka na 5.13 AU, v perihéliu sa dostane takmer k magickej vzdialenosti 1 astronomickej jednotky, presne je to  1.06 AU, patrý do Jupiterovej rodiny komét.To a ostatné dráhové elementy spôsobujú, že sa kométa veľmi približuje j obežnej dráhe Zeme.Jej viditeľnosť pri prechode perihéliom závisí na  geometrii celého úkazu.Pri nepriaznivom postavení Zeme a kométy je 46P nepozorovateľná, naopak ak sú podmienky priaznivé môže toto relatívne malé teleso  s priemerom jadra okolo 1km dosiahnuť jasnosť dostatočnú na pozorovanie voľným okom.
Táto situácia nastáva práve pri jej tohtoročnom návrate do perihélia.16. decembra 2018 minie našu planétu Zem iba vo vzdialenosti  ~ 0.078 AU = 11 680 000 = 30LD a jej jasnosť pri maximálnom priblížení môže dosiahnuť 3 mag, naposledy sme kométu s podobnou jasnosťou videli v roku 2013 a to C/2011 L4 (PANSTARRS) .

Kométa C/2011 L4 (PANSTARRS) 17.III.2013,Canon 450d 19h06m, Canon 24-85, cl. 3.5.

V súčasnej dobe nájdeme kométu v súhvezdí Fornax a jej jasnosť sa pohybuje okolo 12 mag.Až do začiatku decembra tohto roku bude deklinácia menšia ako -20° a je ťažšie pozorovateľná avšak pre ďalekohľady s priemerom okolo 20 cm v spojení so CCD kamerami by nemal byť problém sledovať tento zaujímavý objekt.1. decembra prekročí teleso deklináciu -20° a bude sa pohybovať severným smerom, jej jasnosť by mohla dosiahnuť 6 - 7 magnitúdu.Cez súhvezdia Eridanus a Cetus sa dostane do Býka, kde v čase jej najväčšej jasnosti okolo 16. decembra  - možno okolo 3 mag. bude prechádzať medzi otvorenými hviezdokopami Hyády a Plejády.
Mapy sú zhotovené v programe Cartes Du Ciel a ukazujú polohu kométy o 23 h selč.

CARTES DU CIEL


Kométa 64P/Swift-Gehrels prekonala v polovici augusta outburst a jej jasnosť sa stále pohybuje okolo 12 mag.

Kométa 38P/Stephan-Oterma  má taktiež dobré podmienky na pozorovanie a koncom novembra by mohla dosiahnuť 9 mag.

sobota, septembra 22, 2018

Kasiopeja, Cefeus



6. september 2018, Canon 450Da, Biometar 2,8/80 cl. 4,5  20h51m seč, 40x300 s. 800 ASA

Súhvezdie Kasiopeja na prelome mesiacov september a október najdeme okolo polnoci  priamo v nadhlavníku , nachádza sa vo veľmi dobrých podmienkach na pozorovanie.Nájdeme tu husté hviezdne polia Mliečnej dráhy, otvorené hviezdokopy, hmloviny a veľa premenných hviezd.
Neďaleko, asi 1.5° východne od  jasnej načervenalej hviezdy α Cas - Schedar sa nachádza jasná emisná hmlovina NGC 281, známa v astronomických kruhoch aj pod menom Pacman.Jej tvar pripomína postavičku Pacmana zo známej počítačovej hry s 80 rokov minulého storočia a práve podľa nej dostala táto pekná hmlovina meno.
Objavil ju legendárny pozorovateľ nočnej oblohy a objaviteľ komét Edward Emerson Barnard v novembri 1881.V oblastiach s tmavou oblohou môžeme pozorovať tento zaujímavý objekt aj v astronomických ďalekohľadoch s priemerom okolo 150 mm, avšak digitálna zrkadlovka s objektívom ohniskovej vzdialenosti okolo 70 mm zosníma obraz hmloviny celkom zreteľne.
Ďalšou zaujímavou súčasťou súhvezdia je dvojica hmlovín IC59 a IC 63 nachádzajúcich sa 30´severovýchodne  od najjasnejšej hviezdy súhvezdia γ Cas - Cih.Vejárovitý tvar hmlovín nám odhalí už fotografia digitálnym fotoaparátom s ohniskovou vzdialenosťou okolo 100 mm.




7. september 2018, Canon 450Da, Biometar 2,8/80 cl. 4,5  21h24m seč, 25x427 s. 800 ASA

Cefeus kraľuje nočnej oblohe v okolí zenitu večer koncom septembra a nájdeme v ňom veľa zaujímavých objektov vhodných na vizuálne pozorovanie  a aj pre objektívy digitálnych zrkadloviek.
Jedným u najznámejších a najzaujímavejších je je veľká emisná hmlovina IC1396. Nájdeme ju blízko spojnice hviezd  α Cep - Alderamin a ζ Cep, v hmlovine nájdeme zaujímavú hviezdu μ Cep - Erakis.Wiliam Herschel jej dal meno Granátová hviezda - podľa neprehliadnuteľného červeného zfarbenia tejto stálice, ktorá vlastne ani stálicou nie je. Erakis je nepravidelná premenná hviezda, ktorá sa mení v rozmedzí 3.6 až 5.1 mag. 
Zdanlivý priemer IC 1396 na oblohe je takmer 2.5° a jej celková jasnosť sa blíži k 3 magnitúde, avšak jej plošná jasnosť je malá, takže hmlovinu môžeme pozorovať až na fotografiách.Na ich zhotovenie potrebujeme digitálnu zrkadlovku s objektívom okolo 70 mm.


piatok, septembra 14, 2018

21P/Giacobini–Zinner) blízko otvorenej hviezdokopy M35



Kométa 21P/Giacobini–Zinner) prešla 10. septembra perihéliom a v súčasnosti ju môžeme pozorovať ako jasný objekt dostupný pre triedre a malé ďalekohľady presúvajúci sa cez súhvezdie Blíženci.
V tomto súhvezdí ju nájdeme ako prechádza okolo zaujímavých objektov, ktoré sú známe a sú dostupné aj pre nenáročnú pozorovaciu techniku.






Ráno 15. septembra o 2 h selč nájdeme kométu iba 30´severne od M35,okolo poludnia bude objekt prechádzať priamo cez hviezdokopu, žiaľ tento zaujímavý úkaz bude viditeľný pre pozorovateľov na opačnej strane zemegule.


V nasledujúcich dňoch môžeme kométu sledovať pri jej pohybe okolo známych deep sky objektoch v Blížencoch a Oriónovi. 16. septembra bude objekt 1° severovýchodne od hmloviny IC 443 známej aj ako Jellyfish , ktorá vznikla pri výbuchu supernovy pred tisíckami rokov.


17. septembra nájdeme kométu medzi hmlovinami IC443 a Ced67b - obklopujúcu otvorenú hviezdokopu NGC2175 v Oriónovi.
Všetky tieto avizované  udalosti sú zaujímavé  pre astrofotografov, ktorý môžu zachytiť kontrast červeného zafarbenia hmlovín s kometárnou modrou  21P/Giacobini–Zinner).Hmloviny sú dostupné pre astrofotografickú techniku avšak pre vizuálne pozorovanie bude oveľa vhodnejšie sledovať prechod kométy okolo hviezdokopy M35.

Mapky sú zhotovené v programe SkyChart - Cartes du Ciel  a ukazujú polohy komét pre každý deň o 2h selč.