01/2026

 

Fragmentácia kométy 240P NEAT cez ďalekohľad Cass. 400/2720 + ASI ZWO 6200 MM PRO

                    Mesiac, Cass 400/2720, Canon Ra, 03.01.2026, PIPP,  Autostakkert, PS.

 

                    Mesiac, Cass 400/2720, Canon Ra, 04.01.2026, PIPP,  Autostakkert, PS.

 

                  Mesiac, Cass 400/2720, Canon Ra, 21.01.2026, PIPP,  Autostakkert, PS.

 

 Follow-up astrometria objektu  C45NFG1 - 2026 MN2, s NEOCP cez ďalekohľad Orion Optics UK ODK16 - 16" F/6.8 Optimised Dall Kirkham, na Kysuckej hvezdárni s kamerou ZWO ASI 6200 MM PRO. Jasnosť okolo 19 mag.  MPEC 2026 - B110 oznamuje objav nového asteroidu 2026 MN2.

 Follow-up astrometria objektu  C45NFX1 - 2026 BF2, s NEOCP cez ďalekohľad Orion Optics UK ODK16 - 16" F/6.8 Optimised Dall Kirkham, na Kysuckej hvezdárni s kamerou ZWO ASI 6200 MM PRO. Jasnosť okolo 19 mag.  MPEC 2026 - B103  oznamuje objav nového asteroidu 2026 BF2.

 

 Follow-up astrometria objektu  C45NV11 - 2026 BH2, s NEOCP cez ďalekohľad Orion Optics UK ODK16 - 16" F/6.8 Optimised Dall Kirkham, na Kysuckej hvezdárni s kamerou ZWO ASI 6200 MM PRO. Jasnosť okolo 19 mag.  MPEC 2026 - B105  oznamuje objav nového asteroidu 2026 BH2.

 Follow-up astrometria objektu  CE48ZQ2 - 2026 BG2, s NEOCP cez ďalekohľad Orion Optics UK ODK16 - 16" F/6.8 Optimised Dall Kirkham, na Kysuckej hvezdárni s kamerou ZWO ASI 6200 MM PRO. Jasnosť okolo 19 mag.  MPEC 2026 - B104  oznamuje objav nového asteroidu 2026 BG2.

 

Follow-up astrometria objektu  C45PQ51, s NEOCP cez ďalekohľad Orion Optics UK ODK16 - 16" F/6.8 Optimised Dall Kirkham, na Kysuckej hvezdárni s kamerou ZWO ASI 6200 MM PRO. Jasnosť okolo 19 mag.

Follow-up astrometria objektu  ST26AB7 - 2026 BN6, s NEOCP cez ďalekohľad Orion Optics UK ODK16 - 16" F/6.8 Optimised Dall Kirkham, na Kysuckej hvezdárni s kamerou ZWO ASI 6200 MM PRO. Jasnosť okolo 19 mag.  MPEC 2025 - B200  oznamuje objav nového asteroidu  2026 BN6. 

 

Mesiac 25.01.2026 pri zaostrovaní a temperovaní techniky, ďalekohľad AS ZEISS 200/3000 + Canon 6D.

 

MESIAC 12 2025

 

 

Snímka bola zhotovená 05. 12. 2025 pomocou ďalekohľadu AS Zeiss 200/3000 a astrofotoaparátu Canon EOS Ra-MP. Dáta boli predspracované v programe PIPP a následne zarovnané a zložené metódou stackovania v softvéri AutoStakkert. Farebné zvýraznenie umožňuje vizuálnu identifikáciu hlavných geologických jednotiek mesačného povrchu a poskytuje názorný pohľad na jeho chemickú a geologickú rozmanitosť.

Farebne zosilnená snímka Mesiaca (Color Moon) zobrazuje jemné rozdiely v chemickom zložení lunárneho povrchu, ktoré sú vo viditeľnom svetle pre ľudské oko len slabo rozlíšiteľné. Použité farebné zvýraznenie nepredstavuje realistický vzhľad Mesiaca, ale digitálne zosilnenie prirodzených farebných odchýlok, ktoré súvisia najmä s rozdielnym obsahom oxidu titaničitého (TiO₂), železa (FeO) a so stupňom zvetrania regolitu.

Modré a modrozelené oblasti, výrazné najmä v oblastiach Oceanus Procellarum, Mare Tranquillitatis a Mare Serenitatis, zodpovedajú bazaltovým výlevom bohatým na titán a predstavujú geologicky mladšie jednotky lunárnych morí. Hnedé až oranžové odtiene, viditeľné napríklad v oblasti Mare Imbrium, indikujú vyšší obsah železa a staršie bazaltové povrchy. Svetlé, málo farebné oblasti predstavujú lunárne vysočiny tvorené prevažne anortozitom, s nízkym obsahom železa a titánu.

 

Detailná snímka zachytáva impaktný kráter Tycho a jeho bezprostredné okolie v južnej časti viditeľnej pologule Mesiaca. Kráter Tycho patrí medzi najvýraznejšie a geologicky najmladšie impaktné štruktúry na Mesiaci, s priemerom približne 85 km. Na snímke je dobre rozlíšiteľný jeho ostrý okraj, centrálna vyvýšenina a výrazná terasovitá vnútorná štruktúra stien.

Z centrálnej časti krátera sa radiálne šíria rozsiahle lúčové systémy (ray system), tvorené vyvrhnutým impaktným materiálom. Tieto lúče prekrývajú staršie kráterové štruktúry a bazaltové aj vysočinné oblasti, čo jednoznačne potvrdzuje mladý vek krátera Tycho v porovnaní s okolím. Vysoký albedo kontrast lúčov je dôsledkom nízkeho stupňa zvetrania vyvrhnutého materiálu.

Okolie krátera je charakteristické hustou populáciou menších impaktných kráterov, typickou pre južné lunárne vysočiny. Pri nízkom uhle dopadu slnečného svetla sú dobre zvýraznené jemné topografické detaily povrchu, vrátane sekundárnych kráterov a lineárnych štruktúr vzniknutých pri impakte. Reliéf okrajových oblastí krátera vykazuje výraznú textúru, ktorá poukazuje na mechanické rozrušenie povrchu impaktnou udalosťou.

Snímka bola zhotovená 5. decembra 2025 pomocou rovnakej pozorovacej techniky ako predchádzajúce snímky – ďalekohľad AS Zeiss 200/3000 a detektor Canon EOS Ra - MP4. Dáta boli predspracované v programe PIPP a následne spracované metódou stackovania v softvéri AutoStakkert, čo umožnilo zvýšenie pomeru signál–šum a zachovanie jemných detailov morfológie lunárneho povrchu.

 

 

Snímka Mesiaca zachytáva úzku kosáčikovú fázu s výrazným terminátorom, ktorý prebieha naprieč centrálnou časťou viditeľného disku a poskytuje plastické zobrazenie lunárneho reliéfu. Nízky uhol dopadu slnečného svetla spôsobuje vznik dlhých tieňov, ktoré zvýrazňujú topografické rozdiely medzi jednotlivými geologickými jednotkami.

V oblasti terminátora sú výrazne zvýraznené prechodové zóny medzi tmavšími bazaltovými moriami a svetlejšími vysočinami. V severnej časti osvetleného disku sú rozlíšiteľné oblasti Mare Imbrium a Mare Serenitatis, zatiaľ čo v centrálnej časti prechádza terminátor cez rozsiahle vysočinné oblasti s vysokou hustotou impaktných kráterov. Južná časť disku vykazuje členitý reliéf južných lunárnych vysočín s početnými krátermi rôznych veľkostí, ktorých tvary sú výrazne modelované tieňmi.

Takéto osvetlenie je mimoriadne vhodné na štúdium morfológie mesačného povrchu, keďže umožňuje rozlíšiť jemné štruktúry, ako sú terasovité steny kráterov, sekundárne impaktné štruktúry a drobné reliéfne nerovnosti, ktoré sú pri vyšších fázach Mesiaca menej kontrastné.

Snímka bola zhotovená 25. a 26. decembra 2025 pomocou rovnakej pozorovacej techniky - ďalekohľad AS Zeiss 200/3000 a detektor Canon EOS Ra - MP4. ako predchádzajúce pozorovania, pričom dáta boli predspracované v programe PIPP a následne spracované metódou stackovania v softvéri AutoStakkert. Výsledná snímka poskytuje kvalitný dokumentačný záznam mesačného povrchu pri nízkom slnečnom osvetlení.

 

 

Mesiac 11 2025

 

Mesiac cez ďalekohľad Kysuckej hvezdárne 07. 11. 2025 , AS ZEISS 200/3000, Canon Ra, PIPP, AutoStakkert..

Farebne zvýraznená snímka Mesiaca odhaľuje rozdiely v zložení jeho povrchu, ktoré voľným okom nie sú viditeľné. Farby nie sú umelé – vznikli zosilnením prirodzených farebných rozdielov spôsobených odlišným chemickým zložením mesačných hornín.

Modré oblasti označujú lávové moria bohaté na titán, zatiaľ čo hnedé a oranžové odtiene poukazujú na oblasti s vyšším obsahom železa. Svetlé oblasti predstavujú staré mesačné vysočiny, ktoré vznikli už v raných fázach vývoja Mesiaca. Jasné lúče niektorých kráterov, napríklad Tycho alebo Copernicus, sú tvorené čerstvým impaktným materiálom, ktorý je geologicky mladší než okolité oblasti.

Mesiac cez ďalekohľad Kysuckej hvezdárne 07. 11. 2025 , CASS. 400/2720,ASI ZWO 6200 MM PRO, PIPP, AutoStakkert..

Čiernobiela snímka Mesiaca zachytáva takmer úplne osvetlený mesačný disk s výrazne viditeľnými morfologickými detailmi lunárneho povrchu. Dominantné sú kontrasty medzi tmavými bazaltovými moriami a svetlejšími vysočinami, ako aj rozsiahle lúčové systémy impaktných kráterov Tycho a Copernicus, ktoré prekrývajú staršie geologické jednotky.

Snímka planéty Urán zachytáva planétu spolu s jej štyrmi najjasnejšími prirodzenými satelitmi – Titania, Oberon, Umbriel a Ariel. Vzhľadom na veľký jasový kontrast medzi planétou a jej mesiacmi je samotný disk Uránu výrazne presvetlený, zatiaľ čo mesiace sú viditeľné ako slabé bodové objekty v jej bezprostrednom okolí.

Pozorovanie bolo realizované 7. novembra 2025 na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste pomocou Cassegrainovho ďalekohľadu 400/2720 a monochromatickej kamery ASI ZWO 6200 MM Pro. Spracovanie dát prebehlo rovnakým postupom ako pri mesačných snímkach – predspracovanie v programe PIPP a následné zarovnanie a zloženie jednotlivých expozícií metódou stackovania v softvéri AutoStakkert.

Zachytenie mesiacov Uránu z pozemského pozorovania je technicky náročné vzhľadom na ich nízku jasnosť a blízkosť k presvetlenému disku planéty.Urán má celkovo 29 ( august 2025)  známych mesiacov, no z pozemských observatórií sú bežne pozorovateľné len jeho najväčšie satelity.

Snímka bola zhotovená 27. novembra 2025 na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste pomocou Cassegrainovho ďalekohľadu 400/2720 a monochromatickej kamery ASI ZWO 6200 MM Pro. Dáta boli predspracované v programe PIPP a následne zarovnané a zložené metódou stackovania v softvéri AutoStakkert, čo umožnilo zvýšenie pomeru signál–šum a zachovanie jemných detailov mesačného reliéfu.

Snímka Mesiaca zachytáva približne polovičnú fázu s výrazne vyznačeným terminátorom, ktorý zvýrazňuje reliéf mesačného povrchu prostredníctvom dlhých tieňov. Oblasti v blízkosti terminátora vykazujú vysoký kontrast a plastické zobrazenie kráterov, pohorí a okrajov lunárnych morí, čo umožňuje detailné štúdium povrchovej morfológie.

Na osvetlenej časti disku sú rozlíšiteľné rozsiahle bazaltové oblasti lunárnych morí, ako aj svetlejšie vysočiny s hustou kráterovou populáciou. Prechod medzi osvetlenou a neosvetlenou časťou Mesiaca názorne demonštruje výškové rozdiely terénu, pričom nízke osvetlenie Slnkom zvýrazňuje drobné štruktúry, ktoré sú pri plnej fáze menej zreteľné.