streda, decembra 18, 2019

Orión

             30.11.2019 Canon77D, Samyang  2,4/14          04.12.2019 Canon77D, Samyang  2,4/14

                  
04.12.2019 22h53m Canon 6Dm, 35x300s.11x30s. Canon 2,8/50cl. 3,5 1600 ASA                                                                                                                                                                                          
Jedno z najkrajších súhvezdí zimnej oblohy, ktoré sa rozkladá v okolí rovníka.Leží medzi súhvezdiami Blíženci, Býk, Eridanus,Zajac a Jednorožec.Najlepšie podmienky na pozorovanie tejto časti oblohy sú teraz v decembri, nad obzorom sa nachádza takmer celú noc a kulminuje okolo polnoci.



24.11.2019 21h56m Canon 6Dm, 26x240s. Sigma 2,8/150cl. 3,5 1000

V súhvezdí nájdeme veľa zaujímavých objektov na pozorovanie.Jasné hviezdy,  napríklad červený Betelgeuse α Ori -  veleobor nachádzajúci sa v posledných fázach svojho vývoja.Hmotnosť tohto giganta sa odhaduje v rozmedzí 9 - 17 hmotností Slnka.Keby sa nachádzal v centre slnečnej sústavy, jeho okraj by zasahoval až k obežnej dráhe Jupitera.Z najväčšou pravdepodobnosťou ukončí svoj hviezdny život  ako supernova II typu.


Mapa súhvezdia Orión - Cartes du Ciel

V strede súhvezdia nájdeme známy Oriónov pás tvorený hviezdami Alnitak, Alnilam a Mintaka.Celé súvezdie je obklopené rozsiahlym komplexom hmlovín, ktorého súčasťou sú Barnardova slučka, hmlovina Konská hlava a asi najznámejšia - viditeľná aj voľným okom - Veľká hmlovina v Orióne M42.



24.11.2019 02h51m Canon 450 Dm, 18x360s. Canon 2,8/50cl. 3,5 800


Mapa súhvezdia Veľký pes - Cartes du Ciel

Juhovýchodným smerom od Orióna nájdeme ďalšie veľmi zaujímavé súhvezdie - Veľký pes.Tentoraz sa celé súhvezdie nachádza južne pod rovníkom a vrcholí na prelome decembra a januára nízko nad južným obzorom. Najnápadnejším objektom  celého súhvezdia je jeho najjasnejšia hviezda Sírius, ktorá je zároveň najjasnejšou hviezdou celej oblohy. Cez súhvezdie prechádza Mliečna dráha v ktorej nájdeme veľa zaujímavých  objektov nočnej oblohy.K tým najznámejším patrí určite otvorená hviezdokopa M41, na tmavej oblohe je vidieť aj voľným okom ako malý hmlistý obláčik asi 4°južne od Síria.



05.12.2019 02h33m Canon 6Dm, 10x300s.11x30s. Canon 2,8/50cl. 3,5 1600 ASA 

Súhvezdie Jednorožca s otvorenou hviezdokopou NGC 2244 , ktorá je obklopená hmlovinou Rozeta NGC 2237.


Nočná obloha ráno 5. decembra - Canon77D, Samyang  2,4/14

piatok, novembra 29, 2019

Perzeus a Býk

 
01.11.2019 00h35m seč, CANON 450D, Flektogon 2,8/20 cl. 4,5  35x 480 s.800 ASA 
Povozník, Býk, Perzeus


23.11.2019 19h05m seč, CANON 450D, Canon 2,8/50 cl. 3,5  29x 360 s.800 ASA  
Perzeus


30.11.2019 19h10m seč, CANON 6D, Canon 2,8/50 cl. 3,5  25x 360 s.1000 ASA 
Býk, Perzeus

Perzeus je rozsiahle a čiastočne cirkumpolárne súhvezdie severnej oblohy, ktoré kulminuje v naších zemepisných šírkach vo večerných hodinách na prelome jesene a zimy.Cez súhvezdie prechádza Mliečna cesta, jej rameno Perzea.A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo je táto časť oblohy bohatá na rôzne zaujímavé objekty od otvorených hviezdokôp až po hmloviny.
Veľmi nápadným aj pri pozorovaní voľným okom je zoskupenie hviezd okolo najjasnejšej hviezdy súhvezdia α Per, ktoré sa volá Melotte 20, alebo taktiež Collinder 39. Ideálnym prístrojom na skúmanie tejto časti oblohy bude trieder s väčším zorným poľom.Je to jasná a rozsiahla hviezdokopa, ktorá bola donedávna považovaná skôr za náhodné zoskupenie hviezd - asterizmus.Až v 20. storočí  bolo zistené, že je to skutočne gravitačne viazaná kopa hviezd, ktorá vznikla približne pred 52 miliónmi rokov.


30.10.2019 22h45m seč, CANON 450D, Canon 2,8/50 cl. 3,5  50x 300 s.800 ASA
Plejády M45, NGC 1499 California
  


24.11.2019 20h29m seč, CANON 6D, Sigma 2,8/150 cl. 3,5  18x 240 s.1000 ASA
 Hyády

Býk je ekliptikálnym súhvezdím severnej oblohy a práve obdobie  v novembri a decembri, kedy sa nachádza nad obzorom celú noc sú najlepšie podmienky na jeho pozorovanie.
Pravdepodobne najznámejšími objektmi nachádzajúcimi sa v súhvezdí sú otvorené hviezdokopy Hyády a Plejády.
Hyády sú veľmi nápadné zoskupenie hviezd pripomínajúce trojuholník, je to so vzdialenosťou 153 sv. rokov najbližšia a najjasnejšia  otvorená hviezdokopa a tvorí ju niekoľko stoviek členov.Najjasnejšia hviezda, ktorá sa nachádza v hviezdokope  - α Tau, Aldebaran, čo je aj najjasnejšia hviezda celého súhvezdia Býk nie je členom hviezdokopy a iba sa na ňu premieta.
Plejády, M45, Kuriatka alebo aj Subaru - to sú mená pre toto známe zoskupenie jasných hviezd sú síce menšie ako Hyády avšak v ničom nezaostávajú za svojimi susedmi. Plejády sú najjasnejšou hviezdokopou Mesierovho katalógu a po Hyádách druhou najjasnejšou otvorenou hviezdokopou oblohy.Ideálnym prístrojom na ich pozorovanie je trieder alebo ďalekohľad so širokých zorným poľom.Ich krása vynikne na snímkoch fotoaparátom na ktorých je obklopená striebristými reflexnými oblakmi - pozostatkami hmloviny s ktorej vznikli..

piatok, novembra 22, 2019

Kométy C/2017 T2 (PANSTARRS) a C/2018 N2 (ASASSN)


NASA JPL

Na oblohe na konci roka 2019 nenájdeme jasnejšie kométy viditeľné aj v menších ďalekohľadoch.Najjasnejšie z nich, ktoré nájdeme na severnej oblohe  -  C/2017 T2 (PANSTARRS) a C/2018 N2 (ASASSN) sa v súčasnosti pohybujú okolo 11 mag.

                                                                                                      Cartes Du Ciel 



C/2018 N2 (ASASSN) sa v súčasnej dobe v súhvezdí Androméda, ~ 8° západne od galaxie M31 a v tomto súhvezdí zostane až do konca roku.Perihéliom prešla 10. novembra 2019 a jej jasnosť sa bude pohybovať stále okolo 11 mag. až do konca decembra 2019.Na jej vizuálne pozorovanie potrebujeme ďalekohľad s priemerom aspoň 15 cm, pri použití digitálneho fotoaparátu alebo CCD kamery bude postačovať priemer 8cm.

 NASA JPL


Kométa C/2017 T2 (PANSTARRS) sa pohybuje súhvezdím Povozníka, práve sa nachádza ~ 2.5° západne od najjasnejšej hviezdy súhvezdia Capella.Smeruje severozápadným smerom k súhvezdiu Perzeus , do ktorého vstúpi začiatkom decembra.Perihélium prekoná 4. mája 2020 a aj maximálnu jasnosť ~ 8 mag. dosiahne v polovici mája 2020.Koncom roka by mohla prekonať ~ 9.5 mag.


Cartes Du Ciel

Mapky ukazujú pohyb kométy od konca novembra až do začiatku januára 2020 s odstupňovaním po jednom dni.

sobota, novembra 09, 2019

Blízke priblíženie asteroidu (481394) 2006 SF6




Blízkozemský asteroid (481394) 2006 SF6  bol  prvý krát pozorovaný 17.09.2006 na observatóriu CATALINA.Je to PHA teleso s dráhou typu ATEN.Priemer objektu sa odhaduje v závislosti od veľkosti albeda od 200 do 620 metrov. 22. novembra 2019 sa o 1h seč priblíži k Zemi na vzdialenosť 11,24 LD = 4,34 miliónov kilometrov.
V súčasnosti sa asteroid pohybuje súhvezdím Barana smerom na juhozápad, jeho jasnosť sa pohybuje okolo 15 mag.
Medzi 11. a 19. novembrom bude jeho jasnosť väčšia ako 14 mag. a bude sa dať pozorovať aj vizuálne v ďalekohľadoch s priemerom okolo 20 cm, maximálnu jasnosť dosiahne okolo 15. novembra ~ 13.7 mag.Podmienky na pozorovanie budú veľmi dobré, objekt sa bude presúvať cez Barana a Veľrybu a na večernej oblohe sa bude nachádzať vysoko nad obzorom.
13. novembra večer nájdeme asteroid asi 5° západne od najjasnejšej planétky na oblohe - Vesta, ktorá sa práve nachádza v opozícii a jej jasnosť je 6.5 mag.
16. novembra večer okolo 22h seč večer sa bude objekt nachádzať okolo ~ 30´západne od hviezdy Omikron Ceti, ktorá je známejšia pod menom Mira. Je to dlhoperiodická premenná hviezda s periódou 332 dní, je to vlastne prototyp tohto typu premenných hviezd a v súčasnej dobe  sa nachádza v maxime svojej jasnosti - ~ 3 mag.

Presné efemeridy objektu môžeme zistiť na - https://minorplanetcenter.net/iau/MPEph/MPEph.html
Mapka označuje polohu asteroidu od 11. do 17. novembra večer o 22h seč.

nedeľa, novembra 03, 2019

Jesenná obloha




31.10.2019 18h28m seč, CANON 450D, Flektogon 2,8/20 cl. 4,5  35x 480 s.800 ASA 

Letné súhvezdia sa pomaly ale isto skláňajú k západu a ich miesto zaujímajú hviezdy , ktoré sú charakteristické pre jesenné mesiace.Najvýraznejším zoskupením jesennej oblohy je pravdepodobne skupina súhvezdí, ktorých pôvod je v gréckej mytológii a hovoria o Perzeovi a  Andromede.Vedľa seba svorne svieti Kéfeus s manželkou Kasiopejou, neďaleko je ich dcéra Androméda a nájdeme tu i hrdinského Perzea so svojím tátošom Pegasom, dokonca je tu i hlava Gorgony, ktorú predstavuje jedna s prvých objavených premenných  hviezd - β Perzeus  - Algol.
Kasiopeja patrí medzi súhvezdia, ktoré zaujmú pozorovateľa na prvý pohľad hlavne  svojím tvarom, ktorý pripomína písmeno W. Patrí medzi cirkumpolárne súhvezdia - tie v naších zemepisných šírkach nezapadajú.Súhvezdie je plné jasných hviezd, hmlovín a otvorených hviezdokôp.
Nájdeme tu otvorenú hviezdokopu M52 - bohatú na hviezdy a viditeľnú v triedri alebo v malom ďalekohľade.Hmlovina NGC 281 Pacman je objekt skôr pre objektívy  digitálnych fotoaparátov.Dvojicu otvorených hviezdokôp NGC 869 a NGC 884, ktorá už patrí do súhvezdia Perzeus môžeme na oblohe vyhľadať aj voľným okom, v staroveku sa dostali na mapy oblohy ako dvojica hviez  χ a h, a takto sa niekedy označujú aj v súčasnosti, na podrobnejšie skúmanie hviezdokôp sa doporučuje aspoň trieder, alebo malý ďalekohľad.Nájdeme ich na konci dvojnásobne predĺženej spojnice hviezd γ a δ Cas. 5° severovýchodne od χ a h Per nájdeme ďalší zaujímavý cieľ pre digitálne fotoaparáty - dvojicu jasných hmlovín IC 1805 a IC 1848, ktoré sú známe aj pod menom Srdce a Duša.

 30.10.2019 20h02m seč, CANON 450D, Canon 1,8/20 cl. 3,5  30x 300 s.800 ASA
 
15° stupňov južným smerom od hviezdy α Cas nájdeme jeden s najznámejších objektov našej oblohy, ktorý je na tmavšej oblohe viditeľný aj voľným okom - Veľkú hmlovinu v Androméde - M32, ako jej názov hovorí, nájdeme ju už v súhvezdí Androméda.Tento hmlistý obláčik nieje obyčajná hmlovina, ale špirálová galaxia podobná veľkosťou aj tvarom našej Galaxii, na jej pozorovanie nám stačí trieder alebo malý ďalekohľad.Jej vzdialenosť sa odhaduje na ~ 2,5 milióna svetelných rokov. Neďaleko nájdeme jej obežnice - malé galaxie M32 a M110.Ak predĺžime 1x spojnicu  M32 s hviezdou β And, môžeme nájsť v triedri ďalšiu jasnú galaxiu M33, ktorá dostala meno podľa svojho tvaru Veterník.Je vzdialená 3 milióny svet. rokov a na tmavej horskej oblohe ju môžeme spozorovať aj voľným okom, čo ju radí medzi najvzdialenejšie objekty pozorovateľné bez ďalekohľadu.M33 patrí do súhvezdia Trojuholník.


sobota, októbra 19, 2019

Blízke priblíženie asteroidu (162082) 1998 HL1




25. októbra 2019 o 17h 20m UT sa na vzdialenosť 16.2 LD = 6.23 mil.  km. = 0.042 AU  priblíži blízkozemský asteroid  (162082) 1998 HL1.Planétka bola objavená na observatóriu SOCORRO  New Mexico, USA 18. apríla 1998.Typ dráhy radí tento asteroid k PHA objektom typu AMOR.


Teleso sa v súčasnosti nachádza v súhvezdí Kasiopeia s jasnosťou okolo ~ 14 mag. a vlastným pohybom sa presúva juhovýchodným smerom. 23. a 24 októbra môžeme asteroid sledovať v Androméde ako hviezdičku ~ 13.5 mag. s vl. pohybom  ~ 20´´/1´.
25. októbra nájdeme planétku v súhvezdí Trojuholník s jasnosťou 13 mag. pohybovať sa 21´´/1´neďaleko ~ 5° juhozápadne od galaxie M33.
26. a 27. októbra sa asteroid presunie do súhvezdia Baran, kde ho môžeme pozorovať ako rýchlo sa pohybujúci objekt 22´´/1´ s jasnosťou ~ 13 mag. 27. októbra okolo 13 h30m UT na dennej oblohe bude planétka neďaleko ~ 20´západne od planéty Urán. Večer okolo 19h selč už bude asteroid od Uránu ~ 1°.



Od 29. až do 31. októbra sa bude  (162082) 1998 HL1 presúvať cez súhvezdie Cetus a jeho jasnosť sa bude pohybovať do 14 mag.
Začiatkom novembra bude asteroid pokračovať oblohou južným smerom a aj jeho jasnosť bude klesať a prestane byť pozorovateľný z naších zemepisných šírok.
Presné efemeridy sa dajú vypočítať na - https://minorplanetcenter.net/iau/MPEph/MPEph.html

utorok, októbra 15, 2019

Slnečná erupcia s novou kométou v poli koronografu LASCO3 sondy SOHO






                           Kométa je vpravo dole označená čiernou šípkou.
                               Zábery z koronografu LASCO3 sondy SOHO.

štvrtok, októbra 10, 2019

Prvá medzihviezdna kométa 2I/Borisov = C/2019 Q4 (Borisov) a P/2008 Y1 = 2019 R1 (Boattini)


 NASA JPL


30. augusta 2019 pozoroval amatérsky astronóm Genadij Vladimírovič Borisov na svojom observatóriu MARGO nachádzajúcom sa na južnej časti polostrova Krym pohybovať sa po oblohe nový objekt s kometárnou aktivitou - bol to už jeho ôsmy objav podobného telesa.
Na NEOCP bol označený predbežne ako gb00234.Pozorovania, ktoré prichádzali v ďalších dňoch 
potvrdili, že novoobjavené teleso je kométa a pohybuje sa po hyperbolickej dráhe.Dostala pomenovanie P/2019 Q4 Borisov.Ďalšie získané údaje  upresnili jej dráhu v priestore a výsledkom bolo definitívne potvrdenie , že kométa je skutočne na hyperbolickej dráhe a prilieta do našej slnečnej sústavy z medzihviezdneho priestoru.To bol dôvod prečo IAU zmenila jej pomenovanie na 2I/Borisov a formálne potvrdila jej medzihviezdny pôvod.Číslo 2 znamená, že je to už druhý objekt s podobným pôvodom, prvý bol medzihviezdny asteroid 1I/Oumuamua, ale 2I/Borisov je prvá medzihviezdna kométa.
Dráhové elementy kométy nám ukazujú, že  dráha 2I/Borisov je skutočne extrémne hyperbolicka s excentricitou 3,3 - 3,4. Na porovnanie excentricita 1I/Oumuamua sa odhaduje ~ 1,2.
Excentricita pre kružnicu je e = 0 , pre elipsu 0 < e < 1 , pre parabolu e = 1  a pre hyperbolu e > 1 .
Má taktiež veľkú rýchlosť vzhľadom k Slnku - vo vzdialenosti 6.7 AU to bolo 32km/s , 2.7 AU = 41 km/s a 2 AU  44km/s.Úniková rýchlosť zo Slnečnej sústavy je vo vzdialenosti 1AU - obežná dráha Zeme okolo Slnka 42 km/s , takže kométa bude pokračovať vo svojej ceste našou Galaxiou ďalej.
Do slnečnej sústavy vstúpila zo smeru súhvezdia Kasiopeia, po prelete okolo Slnka bude pokračovať smerom do súhvezdia Teleskop.Perihélium prekoná 8. decembra 2019 vo vzdialenosti 2AU od Slnka.


V súčasnosti sa nachádza 2I/Borisov v súhvezdí Leva a jej jasnosť sa pohybuje okolo 17 mag.Vlastným pohybom sa pohybuje  južným smerom.13. novembra v súhvezdí Sextant prekoná pomyselný rovník na oblohe a dostane sa na južnú oblohu.V čase prechodu perihéliom v decembri sa bude kométa nachádzať na rannej oblohe v súhvezdí Pohár a jej maximálna jasnosť by mohla dosiahnuť 15 mag. , to samozrejme záleží na aktivite kométy a jej produkcie prachu a plynu.
V naších zemepisných šírkach prestane byť kométa pozorovateľná v posledných dňoch roku 2019 .

Pohyb kométy na oblohe 16 rokov do minulosti GUIDE 9

Pohyb kométy na oblohe 30 rokov do budúcnosti  GUIDE 9
.


  P/2008 Y1 = 2019 R1 (Boattini)




MPEC 2019-R83 oznamuje znovuobjavenie kométy P/2008 Y1 = 2019 R1 (Boattini).
Kométu prvý krát pozoroval Genadij Borisov na observatóriu MARGO - Nauchnij.Po publikovaní predbežných dráhových elementov objektu pod označením GB00239 som urobil follow-up astrometriu objektu prostredníctvom diaľkovo ovládaného ďalekohľadu iTelescope T05 MPC CODE H06.Perihéliom prešlo teleso 6. septembra 2019 a jeho magnitúda sa pohybuje okolo 16 - 17 mag. a s veľkou pravdepodobnosťou bude klesať.Kométa sa nachádza na severnej oblohe v súhvezdí Blíženci, odkiaľ sa pomaly vlastným pohybom presunie v poslednej septembrovej dekáde do súhvezdia Raka.