Translate
piatok, decembra 28, 2007
Vianočné kométy
Včerajšie - 27.12.2007 - testovacie zábery komét Tuttle a Holmes.Použitý fotoaparát Canon D300,Pentacon 4,5/300,1600 ASA,bez dark frame,kombinácia 30s a 60s záberov.
piatok, decembra 21, 2007
Vianočná obloha 2007 - 2008
streda, novembra 07, 2007
17P/Holmes IIII.
streda, októbra 31, 2007
17P/Holmes III.
Dnes som vyrazil za kométou na svoju hvezdárničku a použil iné prístroje.MTO 8,5/500 je fajn prístroj ale žiaľ nedokáže zobraziť bodové zdroje, takže som musel použiť AD 800, jediné dlhšie ohnisko, ktoré som mal po ruke.Našťastie výsledný obraz bol vcelku použiteľný a HEQ-5 držala 800mm ohnisko na jednominútové expozície bez pointácie. Kombinácia 15 minút.exp. Olympus -E1,1600 ASA,AD 800-56/800.Nepointované.
Spracovanie, DSS,PS.Marian Urbaník
pondelok, októbra 29, 2007
17P/Holmes II.
sobota, októbra 27, 2007
17P/Holmes
streda, októbra 17, 2007
LONEOS C/2007 F1 III:
19h10m - 19h35m ,Spracovanie Photoshop.
Marian Urbaník
pondelok, októbra 15, 2007
LONEOS C/2007 F1 II:
utorok, októbra 09, 2007
LONEOS C/2007 F1
Ďalšia jasná kométa na obzore, síce v malej elongácii od Slnka ale jej jasnosť je celkom povzbudivá,dostane sa možno až na 6M.Jej dráha prechádza popri zaujímavých objektoch nočnej oblohy - dobrý námet na atrofoto.Mapka ukazuje polohu kométy vždy pre 19h Selč.
Mapa :Loneos.pdf
Marian Urbaník
pondelok, júla 23, 2007
Dvojčatá
NGC 6939 v súhvezdí Cepheus.V Pentacone 4,5/300 to nie je ono ale aj tak je viditeľný rozdiel medzi objektami.Ďalšia dvojica je známa dvojitá otvorená hviezdokopa v Perzeovi, ktorú nie je
treba podrobnejšie predstavovať.
nedeľa, júla 08, 2007
C/2006 VZ13 ( LINEAR ) II.
Kométa zjasnila na asi 8. - 9. M a bude prechádzať okolo zaujímavých objektov nočnej oblohy.
Mapa:
mapa.pdf - Od 8.7.2007 vždy pre 23 Selč, fotografovanie bude sťažovať dosť veľký vlastný pohyb objektu - asi 8` za hodinu.
Dá sa kompenzovať kratšími expozíciami, prípadne pointovaním priamo na kométu.
Marian Urbaník
pondelok, júna 18, 2007
C/2006 VZ13 ( LINEAR )
Jasnosť sa dostala nad 11 M a je pozorovateľná aj relatívne jednoduchšou technikou.Využil som noc medzi 17.-18. júnom a pokúsil sa urobiť pár fotografií.Je tam,malý hmlistý nazelenalý obláčik, bez výraznejšej kondenzácie.Pravdaže vo väčších prístrojoch budú výsledky iné..
Ja som použil starý dobrý Pentacon 4,5/300, cl-5,6 , Olympus E-1, päť expozícií po asi 300 s,1600 ASA.Spracovanie Adobe - výrez
Kométa sa bude zjasňovať a v priebehu júna a júla sa presunie z nočnej na večernú oblohu a v poslednej júlovej dekáde môžeme očakávať jasnosť okolo 8m.Bude sa presúvať zaujímavými miestami na oblohe a môžeme pozorovať veľa fotogenických priblížení.
Viz. mapy.
1.pdf Mapa 12.pdf Mapa 2
A skoro som zabudol na oblaky,nie je to každodenným javom pozorovať hviezdy a jasné oblaky pomaly plávajúce popred.
utorok, júna 12, 2007
Tunguzská katastrofa - 99 rokov
Seizmické a tlakové vlny obehli viackrát Zem, fenomén jasných nocí bol pozorovaný nad celou západnou Euroáziou.Vydeseným Evenkom sa zdalo, že sa k ním blížia zlí ducovia - odinovia.Spolu so svojím bratom iči rem (smršťou) sa valia cez les hrozné agdy - železní vtáci s ohnivými očami, ktorý vydychujú plamene a zapaľujú tajgu..Evenkovia sa snažili po doznení výbuchu zorientovať, zistili však že ich soby zmizli a nie len iba ony- celá tajga bola preč.Takmer aj po storočí , ktoré ubehlo od tejto udalosti nie je úplne jasné čo sa vtedy stalo,vysvetlenia sa hľadali za pomoci rôznych teórií:
2. Havária kozmickej lode s jadrovým pohonom
3. Kolízia Zeme s miniatúrnou čiernou dierou, prípadne s telesom s antihmoty
4. Odpoveď obyvateľov planéty obiehajúcej systém 61 Cyg na výbuch sopky Krakatoa,
5. Výbuch mračna komárov
V r. 1913 začal pracovať v mineralogickom múzeu Akadémie vied a časom sa z neho stal vynikajúci špecialista v odbore geológie.Začal sa tiež zaoberať v tých časoch novou práve sa rozvíjajúcou vedou - meteoritikou.Zorganizoval niekoľko expedícií, ktoré pracovali na vyriešení Tunguzskej katastrofy.Prvé indície hovorili o dopade asteoridu.V oblasti tzv.veľkej kotliny našiel obrovský močiar s rašeliniskom, ktoré bolo posiate čerstvými krátermi o priemere 10 - 50 m a hlbokými okolo 4 metrov.Kulik bol presvedčený o tom, že na dne kráterov sú veľké kusy meteorického železa, pochádzajúce s impaktoru.Táto domienka sa nepotvrdila, kráterové štruktúry boli výsledkom termokrasovej činnosti a žiadne meteorické železo v makroskopických rozmeroch nebolo objavené.
Veľmi zaujímavou hypotézou, ktorá mi je veľmi blízka je práca slovenského astronóma prof.RNDR Ľubora Kresáka Dr.Sc.Tá hovorí o tom, že teleso zodpovedné za Tunguzskú kataklizmu by mohlo byť fragmentom kométy Encke.Táto kométa je tiež považovaná za progenitora sústavy meteorických rojov Tauridy - Arietidy.Zaujímavé je že, radiant člena tejto skupiny - Beta Tauríd je veľmi podobný s radiantom Tunguzského telesa a maximum tohoto met.roja pripadá práve na koniec júna.V poslednej době vďaka nástupu nových pozorovacích programov - (LINEAR, LONEOS, atd.) špecializujúcich sa na cielené vyhľadávanie blízkozemských asteoridov, bolo objavených veľa objektov, ktorých dráhové elementy sa veľmi podobajú dráhovým elementom častíc tvoriacich komplex Tauridy - Arietidy.Jedná sa o minimálne 10 NEO objektov, ktoré sú pravdepodobne materskými telesami jednotlivých filamentov Taur - Ari.
Po objave týchto nových faktov neznie až tak fantasticky teória o jedinom pôvodcovi celého systému - obrovskej kométe o priemere okolo 100 km.Před 20 tis. rokmi je predtým dlhoperiodická kométa navedená gravitačným vplivom Jupitera a Saturnu do vnútorných častí slnečnej sústavy, stáva sa krátkoperiodickou (podobný osud čaká aj Chiron).Jej postupnou defragmentáciou vzniká celá plejáda telies s veľmi podobnými dráhovými elementami
a ~ 2.2 AU, e ~ 0.80, i ~ 2.2°.
Snímky kométy McNaught z tohoto roku mi veľmi pripomínajú zvláštny znak tak neslávne sprofanovaný nacistami – svastika.Mal som možnosť vidieť tieto zvláštne ornamenty v rozvalinách starorímskeho mesta Volubilis v Maroku, v hinduistických chrámoch Indie a budhistických svätyniach Nepálu.Tento symbol našiel Schliemann v rozvalinách Tróje, nájdeme ich u Etruskov, v mykénskej kultúre ba dokonca v predkolumbovskej Amerike.Zvláštna zhoda okoloností, jeden veľmi podobný znak v civilizáciách celého sveta.
Práve veľké kometárne jadro v blízkosti Zeme s výtryskami pozorovanými kolmo na os by túto náhodu vysvetľovalo.Podobá sa to efektu rotujúcich zavlažovacích zariadení – akási Herónova banka na vodný pohon.
Marian Urbaník
Literatúra:
Boris I.Vronskij --------Tajemstvý Tunguzského meteoritu
V.Porubčan, L.Kornoš, I.P.Wiliams -----The Taurid complex meteor showers and asteorids
S.V.M.Clube, W.M.Napier -------The microstructure of terrestrial catastrophism
P.Farinella, L.Fochini a spol. -----Probable asteorid origin of the Tunguska cosmic body
C.Longo ---------The Tuguska event
utorok, júna 05, 2007
Letná schizofrénia
Priletela a vôbec nemala strach, naopak zdalo sa mi ako keby sme sa už niekedy stretli.Láska na prvý pohľad,možno ste to už zažili.Skúšali sme nadviazať dialóg, sľubná konverzácia však skončila po prelete vrtulníka...
AAA tento môj priateľ prišiel s ospravedlením, že on to s Evou nemyslel vážne a vlastne Eva bola až druhá a jeho osudová láska sa volala Lilith,atak ďalej a atak ďalej ,, no uverili by ste mu:(
Olympus E-1,Tair 4,5/300 cl.8 ,veľká dávka trpezlivosti.
Marian
utorok, mája 22, 2007
Mesiac a Saturn
Learning to fly
Keď som dnes fotografoval - na brehu prízračnej rieky Kysuce - pretože priezračná bola strašne dávno, našiel som vážku a tá má strašne rada Pink Floyd.Rozprávali sme sa dosť dlho,hlavne o pesničke z titulky a toto je výsledok - aj hmyz má rád hudbu....
Kliknite na obrázok a uvidíte...
A toto je môj ďalší priateľ z riečneho kráľovstva...rybárik
sobota, mája 19, 2007
Lov na Mesiac
utorok, mája 15, 2007
Mesiac po nove
nedeľa, apríla 22, 2007
Lovejoy
Leto sa už nezadržateľne blíži, letné súhvezdia okolo polnoci neohrozene okupuju východnú časť oblohy a Lýra je jedno z mojich obľúbených.Hlavne kvôli prstecovej planetárke M57, nádherný efemérny objekt vyditeľný aj v malom ďalekohľade - Lídlscope 70/700.
Olympus E-1, Pentacon 4/300 cl. 5,6,3x160s,800ASA,štart 22h33m selč
Marian Urbaník
piatok, apríla 20, 2007
Shinning
sobota, apríla 07, 2007
Vesta slávi narodeniny
Planétka Vesta bola objavená Heinrichom Wilhelmom Olbersom 29.3.1807.Tento rok oslávila dvesté výročie objavu.Nová planétka bola pomenovaná Carlom F.Gaussom po rímskej bohyni domova VESTA.Po objavení tohto objektu nastala 38 ročná odmlka.Počas tohto obdobia boli vtedy štyri známe asteoridy považované za planéty a mali dokonca svoje symboly.
Vesta je druhým najmasívnejším telesom v pásme asteoridov, jej veľkost je takmer zhodná s planétkou Pallas, ale hmotnosť je oveľa väčšia.Vesta je veľmi odlišná od väčšiny asteoridov hlavného pásu.Napríklad planétka Ceres je zložená hlavne z ľadu, avšak Vesta pri svojom vzniku prešla podobným procesom diferenciácie ako terestické planéty.Výsledkom je kovové jadro obklopené kamenným plášťom.Hubblov teleskop nám poskytol obraz planétky na ktorom sa dali identifikovať rôzne impaktné štruktúry.Jedna z nich je veľká
460 kilometrov - takmer 80% priemeru planétky.Kráter je tak hlboký, že odhaľuje materiál v spodných vrstvách plášťa planétky.
Tento fakt by nám pomohol pochopiť vznik aj našej planéty.Tento impakt mal aj ďalšie dôsledky - vyvrhnuté úlomky sa dostali na vlastné dráhy.Veľa malých asteoridov má veľmi podobné dráhové elementy a spektrá.Okolo 6% meteoritov ktoré dopadli na Zem má zloženie ktoré sa veľmi podobá spektrálnej analýze planétky Vesta.Takže okrem Zeme, Mesiaca, Marsu, kométy Wild 2 sú tieto meteority časťou piateho telesa slnečnej sústavy, ktorého zloženie môžeme študovať v laboratóriách.Planétka Vesta je tiež jediným členom pásu asteoridov, ktorý môžeme pravidelne sledovať aj bez použitia ďalekohľadu.
Práve tohtoročná opozícia praje pozorovaniu voľným okom, na prelome mája a júna dosiahne jasnosť okolo 5,4M.Planétka sa nachádza v súhvezdí Hadonosa južne od hviezdy zeta Oph.Neďaleko sa nachádza guľová hviezdokopa M 107.Bude sa pohybovať zaujímavými oblasťami mliečnej dráhy obsahujúcej veľa tmavých hmlovín.Na pozorovanie stačí malý trieder, prípadne sa dá vyfotografovať oblasť pohybu planétky fotoapárátom bez paralaktickej montáže - stačí expozícia do 20 s, keď porovnáme záber s jednoducou mapkou určite planétku nájdeme.
nedeľa, apríla 01, 2007
VV2 2006
31.3.2007
Bol to skutočne zvláštny pocit pozorovať planétku, ktorá mala jasnosť okolo 10 M ako sa pohybovala rýchlosťou 1° za hodinu.Mesiac skoro v splne,cirry a predsa sa mi podarilo urobiť pár záberov, s ktorých mám obrovskú radosť.
Toto pozorovanie malo pre mňa aj iný význam - spojazdnenie GO-TO systému s paralaktickou montážou HEQ-5.Pozorovanie dostalo úplne inú dimenziu, odpadlo hľadanie objektu a jeho pointácia. Práca s týmto systémom je skutočne niečo fantastické.
Prvé výsledky:
30.3.2007 40 s. expozície 800 ASA Olympus E-1 Pentacon 4,5/300 cl.5,6 21h09m - 21h38m Seč
31.3.2007 1 min. expozície 200 ASA Olympus E-1 Pentacon 4,5/300 cl.5,6 21h25m - 21h49m Seč
pondelok, marca 26, 2007
2006 VV2 - nové polohy
Mapa pre 30.3.2007 - štart 20h00m Selč
Mapa pre 31.3.2007 - štart 20h00m SelčMapa pre 1.4.2007 - štart 20h00m Selč
2006 VV2
Date RA declination r delta mag Elong
28 Mar 2007 20 09h40m24.20s +73 12' 55.8" 1.004 0.033 12.1 99.5
28 Mar 2007 21 09h42m07.60s +72 45' 02.1" 1.004 0.033 12.0 99.9
28 Mar 2007 22 09h43m47.46s +72 16' 34.9" 1.005 0.033 12.0 100.3
28 Mar 2007 23 09h45m23.96s +71 47' 33.6" 1.005 0.032 12.0 100.7
29 Mar 2007 09h46m57.26s +71 17' 57.8" 1.005 0.032 11.9 101.1
29 Mar 2007 1 09h48m27.50s +70 47' 46.9" 1.005 0.032 11.9 101.6
29 Mar 2007 2 09h49m54.82s +70 17' 00.5" 1.005 0.032 11.9 102.0
29 Mar 2007 3 09h51m19.37s +69 45' 38.0" 1.005 0.031 11.8 102.5
29 Mar 2007 4 09h52m41.25s +69 13' 38.8" 1.006 0.031 11.8 102.9
29 Mar 2007 5 09h54m00.60s +68 41' 02.6" 1.006 0.031 11.8 103.4
29 Mar 2007 6 09h55m17.52s +68 07' 48.6" 1.006 0.030 11.7 103.9
29 Mar 2007 20 10h09m49.68s +59 12' 07.0" 1.009 0.027 11.2 111.4
29 Mar 2007 21 10h10m40.21s +58 28' 32.9" 1.009 0.027 11.2 112.1
29 Mar 2007 22 10h11m29.49s +57 44' 14.9" 1.009 0.027 11.2 112.7
29 Mar 2007 23 10h12m17.54s +56 59' 12.8" 1.009 0.026 11.1 113.3
30 Mar 2007 10h13m04.42s +56 13' 26.7" 1.009 0.026 11.1 113.9
30 Mar 2007 1 10h13m50.17s +55 26' 56.4" 1.010 0.026 11.1 114.6
30 Mar 2007 2 10h14m34.82s +54 39' 42.0" 1.010 0.026 11.0 115.2
30 Mar 2007 3 10h15m18.43s +53 51' 43.8" 1.010 0.026 11.0 115.9
30 Mar 2007 4 10h16m01.01s +53 03' 01.9" 1.010 0.025 11.0 116.6
30 Mar 2007 5 10h16m42.62s +52 13' 36.6" 1.010 0.025 10.9 117.2
30 Mar 2007 6 10h17m23.27s +51 23' 28.2" 1.010 0.025 10.9 117.9
30 Mar 2007 20 10h25m28.35s +38 33' 06.9" 1.013 0.023 10.4 128.1
30 Mar 2007 21 10h25m57.92s +37 33' 58.4" 1.013 0.023 10.4 128.9
30 Mar 2007 22 10h26m26.93s +36 34' 25.2" 1.014 0.023 10.4 129.6
30 Mar 2007 23 10h26m55.37s +35 34' 29.5" 1.014 0.023 10.4 130.4
31 Mar 2007 10h27m23.28s +34 34' 13.2" 1.014 0.023 10.3 131.1
31 Mar 2007 1 10h27m50.66s +33 33' 38.4" 1.014 0.023 10.3 131.9
31 Mar 2007 2 10h28m17.54s +32 32' 47.3" 1.014 0.023 10.3 132.6
31 Mar 2007 3 10h28m43.92s +31 31' 42.2" 1.015 0.023 10.3 133.4
31 Mar 2007 4 10h29m09.81s +30 30' 25.3" 1.015 0.023 10.2 134.1
31 Mar 2007 5 10h29m35.24s +29 28' 59.0" 1.015 0.023 10.2 134.8
31 Mar 2007 6 10h30m00.21s +28 27' 25.6" 1.015 0.023 10.2 135.5
1 Apr 2007 20 10h41m42.57s -06 23' 27.5" 1.023 0.027 10.2 149.9
1 Apr 2007 21 10h41m56.32s -07 06' 24.5" 1.023 0.027 10.2 149.9
1 Apr 2007 22 10h42m09.88s -07 48' 38.8" 1.023 0.028 10.2 149.9
1 Apr 2007 23 10h42m23.28s -08 30' 10.7" 1.023 0.028 10.2 149.8
2 Apr 2007 10h42m36.50s -09 11' 00.5" 1.024 0.028 10.3 149.8
2 Apr 2007 1 10h42m49.56s -09 51' 08.7" 1.024 0.028 10.3 149.7
2 Apr 2007 2 10h43m02.45s -10 30' 35.6" 1.024 0.028 10.3 149.6
2 Apr 2007 3 10h43m15.19s -11 09' 21.7" 1.024 0.029 10.3 149.6
2 Apr 2007 4 10h43m27.76s -11 47' 27.4" 1.024 0.029 10.4 149.5
2 Apr 2007 5 10h43m40.18s -12 24' 53.1" 1.025 0.029 10.4 149.4
2 Apr 2007 6 10h43m52.45s -13 01' 39.5" 1.025 0.029 10.4 149.2
2 Apr 2007 20 10h46m38.08s -20 36' 38.5" 1.028 0.033 10.7 147.0
2 Apr 2007 21 10h46m45.75s -21 04' 50.0" 1.028 0.034 10.8 146.9
2 Apr 2007 22 10h46m52.95s -21 32' 28.0" 1.028 0.034 10.8 146.7
pondelok, marca 19, 2007
Nová kométa Lovejoy C/2007 E2
15 marca 2007 Terry Lovejoy z Austrálie objavil novú kométu v súhvezdí Indus.Mala podobnú modrozelenú farbu ako Swan,jasnosť sa pohybovala okolo 9 M.Dostala označenie C/2007 E2.Príjemná správa pre pozorovateľov na severnej oblohe, deklinácia a jasnosť sa bude neustále zvyšovať.V druhej polovici apríla dosiahne maximálnu jasnosť okolo 7 M.
Efemeridy Lovejoy (C/2007 E2)
Date RA declination r delta mag Elong
20 Mar 2007 20 20h37m37.29s -48 21' 40.0" 1.099 1.053 9.0 64.821
21 Mar 2007 20 20h36m13.45s -47 43' 29.8" 1.097 1.031 9.0 65.5
22 Mar 2007 20 20h34m46.90s -47 03' 43.2" 1.096 1.009 8.9 66.2
23 Mar 2007 20 20h33m17.53s -46 22' 12.8" 1.095 0.987 8.9 67.0
24 Mar 2007 20 20h31m45.22s -45 38' 50.4" 1.094 0.965 8.8 67.8
25 Mar 2007 20 20h30m09.84s -44 53' 27.3" 1.093 0.942 8.8 68.5
26 Mar 2007 20 20h28m31.23s -44 05' 53.8" 1.093 0.920 8.7 69.4
27 Mar 2007 20 20h26m49.26s -43 15' 59.4" 1.093 0.898 8.7 70.2
28 Mar 2007 20 20h25m03.76s -42 23' 33.0" 1.093 0.876 8.6 71.0
29 Mar 2007 20 20h23m14.55s -41 28' 22.0" 1.094 0.853 8.5 71.9
30 Mar 2007 20 20h21m21.46s -40 30' 13.1" 1.094 0.831 8.5 72.8
31 Mar 2007 20 20h19m24.28s -39 28' 51.6" 1.095 0.809 8.4 73.7
1 Apr 2007 20 20h17m22.79s -38 24' 01.7" 1.096 0.787 8.4 74.7
2 Apr 2007 20 20h15m16.77s -37 15' 26.0" 1.098 0.765 8.3 75.6
3 Apr 2007 20 20h13m05.96s -36 02' 45.8" 1.099 0.743 8.3 76.6
4 Apr 2007 20 20h10m50.09s -34 45' 41.1" 1.101 0.722 8.2 77.7
5 Apr 2007 20 20h08m28.88s -33 23' 49.9" 1.103 0.701 8.2 78.7
6 Apr 2007 20 20h06m02.02s -31 56' 49.1" 1.106 0.680 8.1 79.8
7 Apr 2007 20 20h03m29.17s -30 24' 14.0" 1.108 0.659 8.0 80.9
8 Apr 2007 20 20h00m50.00s -28 45' 38.6" 1.111 0.639 8.0 82.1
9 Apr 2007 20 19h58m04.11s -27 00' 35.9" 1.114 0.619 7.9 83.3
10 Apr 2007 20 19h55m11.10s -25 08' 38.3" 1.118 0.600 7.9 84.5
11 Apr 2007 20 19h52m10.56s -23 09' 18.2" 1.121 0.582 7.8 85.8
12 Apr 2007 20 19h49m02.02s -21 02' 09.1" 1.125 0.564 7.8 87.1
13 Apr 2007 20 19h45m45.00s -18 46' 46.3" 1.129 0.547 7.7 88.4
14 Apr 2007 20 19h42m19.01s -16 22' 48.6" 1.133 0.531 7.7 89.8
15 Apr 2007 20 19h38m43.53s -13 50' 00.3" 1.137 0.516 7.6 91.2
16 Apr 2007 20 19h34m58.00s -11 08' 13.2" 1.142 0.502 7.6 92.6
17 Apr 2007 20 19h31m01.87s -08 17' 28.9" 1.147 0.489 7.5 94.0
18 Apr 2007 20 19h26m54.56s -05 18' 01.5" 1.152 0.477 7.5 95.4
19 Apr 2007 20 19h22m35.49s -02 10' 19.9" 1.157 0.467 7.5 96.8
20 Apr 2007 20 19h18m04.07s +01 04' 50.5" 1.163 0.459 7.5 98.2
21 Apr 2007 20 19h13m19.70s +04 26' 26.5" 1.168 0.452 7.5 99.5
22 Apr 2007 20 19h08m21.81s +07 53' 07.7" 1.174 0.447 7.4 100.8
23 Apr 2007 20 19h03m09.81s +11 23' 17.5" 1.180 0.444 7.5 101.9
24 Apr 2007 20 18h57m43.17s +14 55' 07.2" 1.186 0.442 7.5 103.0
25 Apr 2007 20 18h52m01.37s +18 26' 40.4" 1.193 0.443 7.5 103.9
26 Apr 2007 20 18h46m03.95s +21 55' 58.7" 1.199 0.445 7.5 104.7
27 Apr 2007 20 18h39m50.52s +25 21' 07.2" 1.206 0.449 7.6 105.3
28 Apr 2007 20 18h33m20.76s +28 40' 20.6" 1.213 0.455 7.6 105.8
29 Apr 2007 20 18h26m34.47s +31 52' 07.1" 1.220 0.463 7.7 106.2
30 Apr 2007 20 18h19m31.59s +34 55' 11.5" 1.227 0.472 7.8 106.4
1 May 2007 20 18h12m12.18s +37 48' 36.1" 1.234 0.483 7.8 106.4
2 May 2007 20 18h04m36.52s +40 31' 41.1" 1.242 0.495 7.9 106.4
3 May 2007 20 17h56m45.05s +43 04' 03.1" 1.249 0.509 8.0 106.2
4 May 2007 20 17h48m38.44s +45 25' 32.9" 1.257 0.523 8.1 105.9
5 May 2007 20 17h40m17.62s +47 36' 13.5" 1.265 0.539 8.2 105.6
6 May 2007 20 17h31m43.72s +49 36' 17.6" 1.273 0.556 8.3 105.2
7 May 2007 20 17h22m58.15s +51 26' 05.2" 1.281 0.574 8.4 104.7
8 May 2007 20 17h14m02.54s +53 06' 01.5" 1.289 0.593 8.5 104.2
9 May 2007 20 17h04m58.75s +54 36' 35.4" 1.298 0.612 8.6 103.6
10 May 2007 20 16h55m48.83s +55 58' 18.4" 1.306 0.632 8.7 103.0
11 May 2007 20 16h46m35.01s +57 11' 43.0" 1.315 0.653 8.8 102.4
12 May 2007 20 16h37m19.61s +58 17' 22.0" 1.324 0.674 8.9 101.8
13 May 2007 20 16h28m05.03s +59 15' 48.4" 1.333 0.696 9.0 101.1
14 May 2007 20 16h18m53.68s +60 07' 34.4" 1.342 0.718 9.1 100.5
15 May 2007 20 16h09m47.90s +60 53' 11.2" 1.351 0.740 9.2 99.8
16 May 2007 20 16h00m49.95s +61 33' 09.0" 1.360 0.763 9.2 99.1
17 May 2007 20 15h52m01.91s +62 07' 56.5" 1.369 0.786 9.3 98.5
18 May 2007 20 15h43m25.69s +62 38' 01.0" 1.379 0.810 9.4 97.8
19 May 2007 20 15h35m02.95s +63 03' 48.3" 1.388 0.833 9.5 97.1
Mapa 1. označuje pohyb kométy od 8.apríla pre 20 00 seč po 1 dni.
piatok, marca 09, 2007
Kometárne déjavu.
Určite ste ten pocit už zažili,na niečo sa pozeráte a časť vášho ja vám hovorí - to odniekaľ poznáš, určite si to už niekde videl....
Pesimista by začal hovoriť o chybe v matrixe..nič si z toho nerob,to sa stáva aj v lepších rodinách.
Mne to však nedalo,musel som sa vrhnúť na tú kopu kníh, čo sa mi váľa vedľa postele a po chvýľach zbesilého listovania to prišlo.Deja vu neklamalo, ale najprv by som mal ozrejmiť, čo sa vlastne stalo.Začiatok tohto roku sa niesol v kometárnom ošiali zapríčinenom známou McNaught (C/2006 P1), okupovala takmer všetok astronomický kyberpriestor a po dlhšom čase nám ozrejmila pravý význam slova vlasatica.Pamätate si tie zábery,kométa pod obzorom, ale jej chvost stále planie oblohou.
Teraz sa vrátime do roku 1744,Európa je zdesená spektakulárnym nebeským divadlom.Kométa Cheseaux 1744,ktorá prešla 1. marca
perihéliom je bezkonkurenčne najjasnejším objektom na oblohe, samozrejme po Mesiaci a Slnku, ale tieto telesá jej príliš nevadili.27.februára dosiahla -7 M pri elongácii 12° , po prechode perihéliom rozprestrela po oblohe šesť chvostov, ktoré sa až na neuverenie podobajú na tie, ktoré videli pozorovatelia na juhu.Keď si porovnáme zobrazenia kométy Cheseaux a McNaught
skutočne medzi nimi nájdeme určitú vizuálnu zhodu, dráhové elementy sú však odlišné.
Dúfam, že budúci prechod podobného objektu budeme mať možnosť sledovať aj v naších zemepisných šírkach.
http://spaceweather.com/comets/gallery_mcnaught_page14.php
Kométa nesie meno po švajčiarskom astronómovi a fyzikovi Philipp Loys Cheseauxovi,správnejšie by sa mala volať Klinkenberg-Cheseaux, pretože holandský astronóm Dirk Klinkenberg ju objavil 9.decembra 1743, Cheseaux 13.decembra.
Istým zadosťučinením pre tohto pána môže byť pomenovanie asteoridu 10427 jeho menom - Klinkenberg.V roku 1762 objavil kométu P/1762 K1, ktorá nesie jeho meno.
Kométu tiež pozoroval mladý 13 ročný Charles Messier a možnože aj to bol dôvod jeho neskoršieho záujmu o tieto objekty.
P.L.Cheseaux je tiež autorom jedného z prvých katalógov hmlovín, obsahoval 21 objektov, z ktorých polovicu osobne objavil.Napríklad M71, M4, M22.
Zaujímala ho tiež otázka - Prečo je nočná obloha čierna? (V tých časoch asi bola.....)
Tento problém je známejší pod menom Olbersov paradox a Cheseaux bol jeden z prvých vedcov, ktorý sa priblížili k správnemu riešeniu problému.Zobrazenie kométy nájdeme aj v numizmatických zbierkach - medaila vyrazená v Nemecku v r.1744 ukazuje kométu ako najjasnejší objekt,pravdepodobne v súhvezdí Pegas.
http://users.telenet.be/Astronomy_Coins_Medals/DSC070202.jpg
Ilustrácia je z knihy Amédea Gullemina The Heavens,Paríž 1868.
Fotografia exponovaná 10.1.2007 1/5 s,Olympus E-1 , Tair 2,8/105, 100 ASA, Čadca.
Marian Urbaník