Perzeus a Býk

 

01.11.2019 00h35m seč, CANON 450D, Flektogon 2,8/20 cl. 4,5  35x 480 s.800 ASA 

Povozník, Býk, Perzeus

23.11.2019 19h05m seč, CANON 450D, Canon 2,8/50 cl. 3,5  29x 360 s.800 ASA  

Perzeus

30.11.2019 19h10m seč, CANON 6D, Canon 2,8/50 cl. 3,5  25x 360 s.1000 ASA 
Býk, Perzeus

Perzeus je rozsiahle a čiastočne cirkumpolárne súhvezdie severnej oblohy, ktoré kulminuje v naších zemepisných šírkach vo večerných hodinách na prelome jesene a zimy.Cez súhvezdie prechádza Mliečna cesta, jej rameno Perzea.A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo je táto časť oblohy bohatá na rôzne zaujímavé objekty od otvorených hviezdokôp až po hmloviny.

Veľmi nápadným aj pri pozorovaní voľným okom je zoskupenie hviezd okolo najjasnejšej hviezdy súhvezdia α Per, ktoré sa volá Melotte 20, alebo taktiež Collinder 39. Ideálnym prístrojom na skúmanie tejto časti oblohy bude trieder s väčším zorným poľom.Je to jasná a rozsiahla hviezdokopa, ktorá bola donedávna považovaná skôr za náhodné zoskupenie hviezd - asterizmus.Až v 20. storočí  bolo zistené, že je to skutočne gravitačne viazaná kopa hviezd, ktorá vznikla približne pred 52 miliónmi rokov.

30.10.2019 22h45m seč, CANON 450D, Canon 2,8/50 cl. 3,5  50x 300 s.800 ASA

Plejády M45, NGC 1499 California

  

24.11.2019 20h29m seč, CANON 6D, Sigma 2,8/150 cl. 3,5  18x 240 s.1000 ASA

 Hyády

Býk je ekliptikálnym súhvezdím severnej oblohy a práve obdobie  v novembri a decembri, kedy sa nachádza nad obzorom celú noc sú najlepšie podmienky na jeho pozorovanie.
Pravdepodobne najznámejšími objektmi nachádzajúcimi sa v súhvezdí sú otvorené hviezdokopy Hyády a Plejády.
Hyády sú veľmi nápadné zoskupenie hviezd pripomínajúce trojuholník, je to so vzdialenosťou 153 sv. rokov najbližšia a najjasnejšia  otvorená hviezdokopa a tvorí ju niekoľko stoviek členov.Najjasnejšia hviezda, ktorá sa nachádza v hviezdokope  - α Tau, Aldebaran, čo je aj najjasnejšia hviezda celého súhvezdia Býk nie je členom hviezdokopy a iba sa na ňu premieta.
Plejády, M45, Kuriatka alebo aj Subaru - to sú mená pre toto známe zoskupenie jasných hviezd sú síce menšie ako Hyády avšak v ničom nezaostávajú za svojimi susedmi. Plejády sú najjasnejšou hviezdokopou Mesierovho katalógu a po Hyádách druhou najjasnejšou otvorenou hviezdokopou oblohy.Ideálnym prístrojom na ich pozorovanie je trieder alebo ďalekohľad so širokých zorným poľom.Ich krása vynikne na snímkoch fotoaparátom na ktorých je obklopená striebristými reflexnými oblakmi - pozostatkami hmloviny s ktorej vznikli..

Kométy C/2017 T2 (PANSTARRS) a C/2018 N2 (ASASSN)

NASA JPL

Na oblohe na konci roka 2019 nenájdeme jasnejšie kométy viditeľné aj v menších ďalekohľadoch.Najjasnejšie z nich, ktoré nájdeme na severnej oblohe  -  C/2017 T2 (PANSTARRS) a C/2018 N2 (ASASSN) sa v súčasnosti pohybujú okolo 11 mag.

                                                                                                      Cartes Du Ciel 

C/2018 N2 (ASASSN) sa v súčasnej dobe v súhvezdí Androméda, ~ 8° západne od galaxie M31 a v tomto súhvezdí zostane až do konca roku.Perihéliom prešla 10. novembra 2019 a jej jasnosť sa bude pohybovať stále okolo 11 mag. až do konca decembra 2019.Na jej vizuálne pozorovanie potrebujeme ďalekohľad s priemerom aspoň 15 cm, pri použití digitálneho fotoaparátu alebo CCD kamery bude postačovať priemer 8cm.

 NASA JPL

Kométa C/2017 T2 (PANSTARRS) sa pohybuje súhvezdím Povozníka, práve sa nachádza ~ 2.5° západne od najjasnejšej hviezdy súhvezdia Capella.Smeruje severozápadným smerom k súhvezdiu Perzeus , do ktorého vstúpi začiatkom decembra.Perihélium prekoná 4. mája 2020 a aj maximálnu jasnosť ~ 8 mag. dosiahne v polovici mája 2020.Koncom roka by mohla prekonať ~ 9.5 mag.

Cartes Du Ciel

Mapky ukazujú pohyb kométy od konca novembra až do začiatku januára 2020 s odstupňovaním po jednom dni.

Blízke priblíženie asteroidu (481394) 2006 SF6

 NASA JPL

 CARTES DU CIEL

Blízkozemský asteroid (481394) 2006 SF6  bol  prvý krát pozorovaný 17.09.2006 na observatóriu CATALINA.Je to PHA teleso s dráhou typu ATEN.Priemer objektu sa odhaduje v závislosti od veľkosti albeda od 200 do 620 metrov. 22. novembra 2019 sa o 1h seč priblíži k Zemi na vzdialenosť 11,24 LD = 4,34 miliónov kilometrov.
V súčasnosti sa asteroid pohybuje súhvezdím Barana smerom na juhozápad, jeho jasnosť sa pohybuje okolo 15 mag.
Medzi 11. a 19. novembrom bude jeho jasnosť väčšia ako 14 mag. a bude sa dať pozorovať aj vizuálne v ďalekohľadoch s priemerom okolo 20 cm, maximálnu jasnosť dosiahne okolo 15. novembra ~ 13.7 mag.Podmienky na pozorovanie budú veľmi dobré, objekt sa bude presúvať cez Barana a Veľrybu a na večernej oblohe sa bude nachádzať vysoko nad obzorom.
13. novembra večer nájdeme asteroid asi 5° západne od najjasnejšej planétky na oblohe - Vesta, ktorá sa práve nachádza v opozícii a jej jasnosť je 6.5 mag.
16. novembra večer okolo 22h seč večer sa bude objekt nachádzať okolo ~ 30´západne od hviezdy Omikron Ceti, ktorá je známejšia pod menom Mira. Je to dlhoperiodická premenná hviezda s periódou 332 dní, je to vlastne prototyp tohto typu premenných hviezd a v súčasnej dobe  sa nachádza v maxime svojej jasnosti - ~ 3 mag.

Presné efemeridy objektu môžeme zistiť na - https://minorplanetcenter.net/iau/MPEph/MPEph.html
Mapka označuje polohu asteroidu od 11. do 17. novembra večer o 22h seč.

Jesenná obloha

31.10.2019 18h28m seč, CANON 450D, Flektogon 2,8/20 cl. 4,5  35x 480 s.800 ASA 

Letné súhvezdia sa pomaly ale isto skláňajú k západu a ich miesto zaujímajú hviezdy , ktoré sú charakteristické pre jesenné mesiace.Najvýraznejším zoskupením jesennej oblohy je pravdepodobne skupina súhvezdí, ktorých pôvod je v gréckej mytológii a hovoria o Perzeovi a  Andromede.Vedľa seba svorne svieti Kéfeus s manželkou Kasiopejou, neďaleko je ich dcéra Androméda a nájdeme tu i hrdinského Perzea so svojím tátošom Pegasom, dokonca je tu i hlava Gorgony, ktorú predstavuje jedna s prvých objavených premenných  hviezd - β Perzeus  - Algol.
Kasiopeja patrí medzi súhvezdia, ktoré zaujmú pozorovateľa na prvý pohľad hlavne  svojím tvarom, ktorý pripomína písmeno W. Patrí medzi cirkumpolárne súhvezdia - tie v naších zemepisných šírkach nezapadajú.Súhvezdie je plné jasných hviezd, hmlovín a otvorených hviezdokôp.
Nájdeme tu otvorenú hviezdokopu M52 - bohatú na hviezdy a viditeľnú v triedri alebo v malom ďalekohľade.Hmlovina NGC 281 Pacman je objekt skôr pre objektívy  digitálnych fotoaparátov.Dvojicu otvorených hviezdokôp NGC 869 a NGC 884, ktorá už patrí do súhvezdia Perzeus môžeme na oblohe vyhľadať aj voľným okom, v staroveku sa dostali na mapy oblohy ako dvojica hviez  χ a h, a takto sa niekedy označujú aj v súčasnosti, na podrobnejšie skúmanie hviezdokôp sa doporučuje aspoň trieder, alebo malý ďalekohľad.Nájdeme ich na konci dvojnásobne predĺženej spojnice hviezd γ a δ Cas. 5° severovýchodne od χ a h Per nájdeme ďalší zaujímavý cieľ pre digitálne fotoaparáty - dvojicu jasných hmlovín IC 1805 a IC 1848, ktoré sú známe aj pod menom Srdce a Duša.

 30.10.2019 20h02m seč, CANON 450D, Canon 1,8/20 cl. 3,5  30x 300 s.800 ASA

 
15° stupňov južným smerom od hviezdy α Cas nájdeme jeden s najznámejších objektov našej oblohy, ktorý je na tmavšej oblohe viditeľný aj voľným okom - Veľkú hmlovinu v Androméde - M32, ako jej názov hovorí, nájdeme ju už v súhvezdí Androméda.Tento hmlistý obláčik nieje obyčajná hmlovina, ale špirálová galaxia podobná veľkosťou aj tvarom našej Galaxii, na jej pozorovanie nám stačí trieder alebo malý ďalekohľad.Jej vzdialenosť sa odhaduje na ~ 2,5 milióna svetelných rokov. Neďaleko nájdeme jej obežnice - malé galaxie M32 a M110.Ak predĺžime 1x spojnicu  M32 s hviezdou β And, môžeme nájsť v triedri ďalšiu jasnú galaxiu M33, ktorá dostala meno podľa svojho tvaru Veterník.Je vzdialená 3 milióny svet. rokov a na tmavej horskej oblohe ju môžeme spozorovať aj voľným okom, čo ju radí medzi najvzdialenejšie objekty pozorovateľné bez ďalekohľadu.M33 patrí do súhvezdia Trojuholník.

Mapy Cartes du Ciel