Mesiac cez ďalekohľad Kysuckej hvezdárne 07. 11. 2025 , AS ZEISS 200/3000, Canon Ra, PIPP, AutoStakkert..
Farebne zvýraznená snímka Mesiaca odhaľuje rozdiely v zložení jeho povrchu, ktoré voľným okom nie sú viditeľné. Farby nie sú umelé – vznikli zosilnením prirodzených farebných rozdielov spôsobených odlišným chemickým zložením mesačných hornín.
Modré oblasti označujú lávové moria bohaté na titán, zatiaľ čo hnedé a oranžové odtiene poukazujú na oblasti s vyšším obsahom železa. Svetlé oblasti predstavujú staré mesačné vysočiny, ktoré vznikli už v raných fázach vývoja Mesiaca. Jasné lúče niektorých kráterov, napríklad Tycho alebo Copernicus, sú tvorené čerstvým impaktným materiálom, ktorý je geologicky mladší než okolité oblasti.
Mesiac cez ďalekohľad Kysuckej hvezdárne 07. 11. 2025 , CASS. 400/2720,ASI ZWO 6200 MM PRO, PIPP, AutoStakkert..
Čiernobiela snímka Mesiaca zachytáva takmer úplne osvetlený mesačný disk s výrazne viditeľnými morfologickými detailmi lunárneho povrchu. Dominantné sú kontrasty medzi tmavými bazaltovými moriami a svetlejšími vysočinami, ako aj rozsiahle lúčové systémy impaktných kráterov Tycho a Copernicus, ktoré prekrývajú staršie geologické jednotky.
Snímka planéty Urán zachytáva planétu spolu s jej štyrmi najjasnejšími prirodzenými satelitmi – Titania, Oberon, Umbriel a Ariel. Vzhľadom na veľký jasový kontrast medzi planétou a jej mesiacmi je samotný disk Uránu výrazne presvetlený, zatiaľ čo mesiace sú viditeľné ako slabé bodové objekty v jej bezprostrednom okolí.
Pozorovanie bolo realizované 7. novembra 2025 na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste pomocou Cassegrainovho ďalekohľadu 400/2720 a monochromatickej kamery ASI ZWO 6200 MM Pro. Spracovanie dát prebehlo rovnakým postupom ako pri mesačných snímkach – predspracovanie v programe PIPP a následné zarovnanie a zloženie jednotlivých expozícií metódou stackovania v softvéri AutoStakkert.
Zachytenie mesiacov Uránu z pozemského pozorovania je technicky náročné vzhľadom na ich nízku jasnosť a blízkosť k presvetlenému disku planéty.Urán má celkovo 29 ( august 2025) známych mesiacov, no z pozemských observatórií sú bežne pozorovateľné len jeho najväčšie satelity.
Snímka bola zhotovená 27. novembra 2025 na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste pomocou Cassegrainovho ďalekohľadu 400/2720 a monochromatickej kamery ASI ZWO 6200 MM Pro. Dáta boli predspracované v programe PIPP a následne zarovnané a zložené metódou stackovania v softvéri AutoStakkert, čo umožnilo zvýšenie pomeru signál–šum a zachovanie jemných detailov mesačného reliéfu.
Snímka Mesiaca zachytáva približne polovičnú fázu s výrazne vyznačeným terminátorom, ktorý zvýrazňuje reliéf mesačného povrchu prostredníctvom dlhých tieňov. Oblasti v blízkosti terminátora vykazujú vysoký kontrast a plastické zobrazenie kráterov, pohorí a okrajov lunárnych morí, čo umožňuje detailné štúdium povrchovej morfológie.
Na osvetlenej časti disku sú rozlíšiteľné rozsiahle bazaltové oblasti lunárnych morí, ako aj svetlejšie vysočiny s hustou kráterovou populáciou. Prechod medzi osvetlenou a neosvetlenou časťou Mesiaca názorne demonštruje výškové rozdiely terénu, pričom nízke osvetlenie Slnkom zvýrazňuje drobné štruktúry, ktoré sú pri plnej fáze menej zreteľné.
