Snímka bola zhotovená 05. 12. 2025 pomocou ďalekohľadu AS Zeiss 200/3000 a astrofotoaparátu Canon EOS Ra-MP. Dáta boli predspracované v programe PIPP a následne zarovnané a zložené metódou stackovania v softvéri AutoStakkert. Farebné zvýraznenie umožňuje vizuálnu identifikáciu hlavných geologických jednotiek mesačného povrchu a poskytuje názorný pohľad na jeho chemickú a geologickú rozmanitosť.
Farebne zosilnená snímka Mesiaca (Color Moon) zobrazuje jemné rozdiely v chemickom zložení lunárneho povrchu, ktoré sú vo viditeľnom svetle pre ľudské oko len slabo rozlíšiteľné. Použité farebné zvýraznenie nepredstavuje realistický vzhľad Mesiaca, ale digitálne zosilnenie prirodzených farebných odchýlok, ktoré súvisia najmä s rozdielnym obsahom oxidu titaničitého (TiO₂), železa (FeO) a so stupňom zvetrania regolitu.
Modré a modrozelené oblasti, výrazné najmä v oblastiach Oceanus Procellarum, Mare Tranquillitatis a Mare Serenitatis, zodpovedajú bazaltovým výlevom bohatým na titán a predstavujú geologicky mladšie jednotky lunárnych morí. Hnedé až oranžové odtiene, viditeľné napríklad v oblasti Mare Imbrium, indikujú vyšší obsah železa a staršie bazaltové povrchy. Svetlé, málo farebné oblasti predstavujú lunárne vysočiny tvorené prevažne anortozitom, s nízkym obsahom železa a titánu.
Detailná snímka zachytáva impaktný kráter Tycho a jeho bezprostredné okolie v južnej časti viditeľnej pologule Mesiaca. Kráter Tycho patrí medzi najvýraznejšie a geologicky najmladšie impaktné štruktúry na Mesiaci, s priemerom približne 85 km. Na snímke je dobre rozlíšiteľný jeho ostrý okraj, centrálna vyvýšenina a výrazná terasovitá vnútorná štruktúra stien.
Z centrálnej časti krátera sa radiálne šíria rozsiahle lúčové systémy (ray system), tvorené vyvrhnutým impaktným materiálom. Tieto lúče prekrývajú staršie kráterové štruktúry a bazaltové aj vysočinné oblasti, čo jednoznačne potvrdzuje mladý vek krátera Tycho v porovnaní s okolím. Vysoký albedo kontrast lúčov je dôsledkom nízkeho stupňa zvetrania vyvrhnutého materiálu.
Okolie krátera je charakteristické hustou populáciou menších impaktných kráterov, typickou pre južné lunárne vysočiny. Pri nízkom uhle dopadu slnečného svetla sú dobre zvýraznené jemné topografické detaily povrchu, vrátane sekundárnych kráterov a lineárnych štruktúr vzniknutých pri impakte. Reliéf okrajových oblastí krátera vykazuje výraznú textúru, ktorá poukazuje na mechanické rozrušenie povrchu impaktnou udalosťou.
Snímka bola zhotovená 5. decembra 2025 pomocou rovnakej pozorovacej techniky ako predchádzajúce snímky – ďalekohľad AS Zeiss 200/3000 a detektor Canon EOS Ra - MP4. Dáta boli predspracované v programe PIPP a následne spracované metódou stackovania v softvéri AutoStakkert, čo umožnilo zvýšenie pomeru signál–šum a zachovanie jemných detailov morfológie lunárneho povrchu.
Snímka Mesiaca zachytáva úzku kosáčikovú fázu s výrazným terminátorom, ktorý prebieha naprieč centrálnou časťou viditeľného disku a poskytuje plastické zobrazenie lunárneho reliéfu. Nízky uhol dopadu slnečného svetla spôsobuje vznik dlhých tieňov, ktoré zvýrazňujú topografické rozdiely medzi jednotlivými geologickými jednotkami.
V oblasti terminátora sú výrazne zvýraznené prechodové zóny medzi tmavšími bazaltovými moriami a svetlejšími vysočinami. V severnej časti osvetleného disku sú rozlíšiteľné oblasti Mare Imbrium a Mare Serenitatis, zatiaľ čo v centrálnej časti prechádza terminátor cez rozsiahle vysočinné oblasti s vysokou hustotou impaktných kráterov. Južná časť disku vykazuje členitý reliéf južných lunárnych vysočín s početnými krátermi rôznych veľkostí, ktorých tvary sú výrazne modelované tieňmi.
Takéto osvetlenie je mimoriadne vhodné na štúdium morfológie mesačného povrchu, keďže umožňuje rozlíšiť jemné štruktúry, ako sú terasovité steny kráterov, sekundárne impaktné štruktúry a drobné reliéfne nerovnosti, ktoré sú pri vyšších fázach Mesiaca menej kontrastné.
Snímka bola zhotovená 25. a 26. decembra 2025 pomocou rovnakej pozorovacej techniky - ďalekohľad AS Zeiss 200/3000 a detektor Canon EOS Ra - MP4. ako predchádzajúce pozorovania, pričom dáta boli predspracované v programe PIPP a následne spracované metódou stackovania v softvéri AutoStakkert. Výsledná snímka poskytuje kvalitný dokumentačný záznam mesačného povrchu pri nízkom slnečnom osvetlení.
