(944) Hidalgo

 NASA JPL

Planétka (944) Hidalgo je teleso na excentrickej dráhe s tmavým povrchom - albedo 0.06, patrí do populácie objektov typu Centaurus. Je to skupina telies s poloosou dráhy medzi Jupiterom a Neptúnom, zložením pripomínajú jadrá obrých komét.Asteroid objavil 31. októbra 1920 v Hamburgu nemecký astronóm Walter Baade.Do objavu Pluta to bola planétka s najväčou vzdialenosťou v aféliu.

V perihéliu sa priblíži k Slnku na 1.95 AU, v aféliu je naopak 9.54 AU ďaleko.Obežná doba telesa je 13.76 roka, veľký sklon k ekliptike  - 43° môže byť aj dôsledkom blízkeho priblíženia k Jupiteru, napr. v roku 1922 to bolo 0.89 AU.Perihéliom prejde tento mesiac 26. októbra 2018.

(944) Hidalgo má súčasnej dobe veľmi dobré pozorovacie podmienky.Nachádza sa v súhvezdí Žirafa, v ktorom zostane  do 27. októbra, kedy vstúpi do súhvezdia Veľkej Medvedice .
Jeho jasnosť sa pohybuje okolo 14.2 mag. v novembri prekročí  hranicu 14 mag. Je to zaujímavý objekt z  vonkajších oblastí slnečnej sústavy vhodný na pozorovanie CCD technikou.

Mapka ukazuje polohu asteroidu pre 23h selč, zhotovená v programe Cartes Du Ciel.

46P/Wirtanen

 JPL NASA

CARTES DU CIEL

46P/Wirtanen je krátkoperiodická kométa s obežnou dobou 5.4 roka.Objavil ju 17. januára 1948 americký astronóm Carl Wirtanen na Lickovom observatóriu.

V aféliu sa teleso vzdiali od Slnka na 5.13 AU, v perihéliu sa dostane takmer k magickej vzdialenosti 1 astronomickej jednotky, presne je to  1.06 AU, patrý do Jupiterovej rodiny komét.To a ostatné dráhové elementy spôsobujú, že sa kométa veľmi približuje j obežnej dráhe Zeme.Jej viditeľnosť pri prechode perihéliom závisí na  geometrii celého úkazu.Pri nepriaznivom postavení Zeme a kométy je 46P nepozorovateľná, naopak ak sú podmienky priaznivé môže toto relatívne malé teleso  s priemerom jadra okolo 1km dosiahnuť jasnosť dostatočnú na pozorovanie voľným okom.

Táto situácia nastáva práve pri jej tohtoročnom návrate do perihélia.16. decembra 2018 minie našu planétu Zem iba vo vzdialenosti  ~ 0.078 AU = 11 680 000 = 30LD a jej jasnosť pri maximálnom priblížení môže dosiahnuť 3 mag, naposledy sme kométu s podobnou jasnosťou videli v roku 2013 a to C/2011 L4 (PANSTARRS) .

Kométa C/2011 L4 (PANSTARRS) 17.III.2013,Canon 450d 19h06m, Canon 24-85, cl. 3.5.

V súčasnej dobe nájdeme kométu v súhvezdí Fornax a jej jasnosť sa pohybuje okolo 12 mag.Až do začiatku decembra tohto roku bude deklinácia menšia ako -20° a je ťažšie pozorovateľná avšak pre ďalekohľady s priemerom okolo 20 cm v spojení so CCD kamerami by nemal byť problém sledovať tento zaujímavý objekt.1. decembra prekročí teleso deklináciu -20° a bude sa pohybovať severným smerom, jej jasnosť by mohla dosiahnuť 6 - 7 magnitúdu.Cez súhvezdia Eridanus a Cetus sa dostane do Býka, kde v čase jej najväčšej jasnosti okolo 16. decembra  - možno okolo 3 mag. bude prechádzať medzi otvorenými hviezdokopami Hyády a Plejády.

Mapy sú zhotovené v programe Cartes Du Ciel a ukazujú polohu kométy o 23 h selč.

CARTES DU CIEL

Kométa 64P/Swift-Gehrels prekonala v polovici augusta outburst a jej jasnosť sa stále pohybuje okolo 12 mag.

Kométa 38P/Stephan-Oterma  má taktiež dobré podmienky na pozorovanie a koncom novembra by mohla dosiahnuť 9 mag.

Kasiopeja, Cefeus

6. september 2018, Canon 450Da, Biometar 2,8/80 cl. 4,5  20h51m seč, 40x300 s. 800 ASA

Súhvezdie Kasiopeja na prelome mesiacov september a október najdeme okolo polnoci  priamo v nadhlavníku , nachádza sa vo veľmi dobrých podmienkach na pozorovanie.Nájdeme tu husté hviezdne polia Mliečnej dráhy, otvorené hviezdokopy, hmloviny a veľa premenných hviezd.

Neďaleko, asi 1.5° východne od  jasnej načervenalej hviezdy α Cas - Schedar sa nachádza jasná emisná hmlovina NGC 281, známa v astronomických kruhoch aj pod menom Pacman.Jej tvar pripomína postavičku Pacmana zo známej počítačovej hry s 80 rokov minulého storočia a práve podľa nej dostala táto pekná hmlovina meno.

Objavil ju legendárny pozorovateľ nočnej oblohy a objaviteľ komét Edward Emerson Barnard v novembri 1881.V oblastiach s tmavou oblohou môžeme pozorovať tento zaujímavý objekt aj v astronomických ďalekohľadoch s priemerom okolo 150 mm, avšak digitálna zrkadlovka s objektívom ohniskovej vzdialenosti okolo 70 mm zosníma obraz hmloviny celkom zreteľne.

Ďalšou zaujímavou súčasťou súhvezdia je dvojica hmlovín IC59 a IC 63 nachádzajúcich sa 30´severovýchodne  od najjasnejšej hviezdy súhvezdia γ Cas - Cih.Vejárovitý tvar hmlovín nám odhalí už fotografia digitálnym fotoaparátom s ohniskovou vzdialenosťou okolo 100 mm.

7. september 2018, Canon 450Da, Biometar 2,8/80 cl. 4,5  21h24m seč, 25x427 s. 800 ASA

Cefeus kraľuje nočnej oblohe v okolí zenitu večer koncom septembra a nájdeme v ňom veľa zaujímavých objektov vhodných na vizuálne pozorovanie  a aj pre objektívy digitálnych zrkadloviek.

Jedným u najznámejších a najzaujímavejších je je veľká emisná hmlovina IC1396. Nájdeme ju blízko spojnice hviezd  α Cep - Alderamin a ζ Cep, v hmlovine nájdeme zaujímavú hviezdu μ Cep - Erakis.Wiliam Herschel jej dal meno Granátová hviezda - podľa neprehliadnuteľného červeného zfarbenia tejto stálice, ktorá vlastne ani stálicou nie je. Erakis je nepravidelná premenná hviezda, ktorá sa mení v rozmedzí 3.6 až 5.1 mag. 

Zdanlivý priemer IC 1396 na oblohe je takmer 2.5° a jej celková jasnosť sa blíži k 3 magnitúde, avšak jej plošná jasnosť je malá, takže hmlovinu môžeme pozorovať až na fotografiách.Na ich zhotovenie potrebujeme digitálnu zrkadlovku s objektívom okolo 70 mm.